Minulotýždňový summit NATO splnil do bodky všetky body, ktoré si jeho členovia naplánovali. Už mesiac pred summitom panovala zhoda medzi vrcholovými predstaviteľmi ohľadom všeobecného súhlasu na 98 % obsahu dokumentu a na summite sa mali doriešiť zostávajúce „papierovačky". Garantom vysokej kvality pripravovaného dokumentu bola Madeleine Albrightová so svojim tímom expertov. Preto sa dá konštatovať, že išlo o „nudný" summit, kde sa jeho účastníci zhodli na všetkom a nedošlo k žiadnym výrazným prekvapeniam. Čo je pre senzácie chtivých novinárov smutné tvrdenie, ale pre pevnejšie transatlantické vzťahy silný a relevantný signál (po nezhodách v roku 2008 o začatí prístupového procesu Gruzínska a Ukrajiny, či nevôli Turecka k zvoleniu nového generálneho tajomníka z Dánska v roku 2009). Nová strategická koncepcia nesie v sebe prvky snahy prispôsobovania sa k súčasným dynamickým trendom a posúva alianciu do roly globálneho hráča, čo znamená, že jej armáda môže pre globálne hrozby pôsobiť aj mimo svojho územia. S afganským prezidentom Karzajom sa aliancia dohodla, že do roku 2014 mu odovzdá právomoci a vojakov z Afganistanu do tej doby stiahne (sťahovanie sa začne od roku 2011, ale v podporných činnostiach zostanú vojaci aktívni aj po roku 2014). Američania chcú v boji proti Talibanu prvý raz nasadiť aj tanky. Čo sa týka Ruska, tak sa dohodlo s NATO na spolupráci na plánovanom protiraketovom štíte nad Európou ako aj o posilnení zásobovania zahraničných jednotiek v Afganistane cez územie Ruska. Samozrejme, tu sa jedná o najotáznejšiu problematiku, ak Rusi zacítia nedostatok rešpektu voči nim, či nedostatok možností vyťažiť z tohto obchodu lukratívne zákazky alebo zmenu uvažovania v USA, môže všetko dopadnúť úplne inak. Aj tak je zvláštne, že zmena rétoriky v protiraketovej obrane, kde sa s Ruskom ráta zrazu ako s partnerom, bola Rusmi tak vrúcne prijatá. Po 61 rokoch existencie NATO si mnohí kritici myslia, že táto organizácia patrí do „šrotu", ale ja si dovolím tvrdiť, že v tak neistých časoch slabnúca Európa či celkovo Západ potrebuje túto organizáciu viac ako soľ.
V sobotu 13. novembra bola prepustená barmská disidentka Aun Schan Su Ťij z domáceho väzenia v ktorom strávila až pätnásť rokov. Jej prepustenie oslavovali tisícky ľudí v krajine a dočkala sa aj gratulácií od popredných svetových lídrov západného sveta. Vojenská junta sa ale poistila, keďže ju prepustila týždeň po voľbách, ktoré sa konali po dvadsiatich rokoch (voľby v roku 1990 vyhrala strana v čele ktorej stála Su Ťij pod názvom Národná liga za demokraciu), tak aby na ne nemohla mať vplyv. Keďže voľby vyhrala súčasná barmská štátostrana a NLD bola rozpustená, Su Ťij sa ocitla síce na slobode ale bez strany. Aj preto minulý týždeň začala právnu bitku o vzkriesenie svojej politickej strany NLD na najvyššom súde krajiny. Nachádza sa ale na tenkom ľade aj z dôvodu, že by sa jej prílišné provokovanie junty mohlo vypomstiť opätovným uvrhnutím do domáceho väzenia. Každopádne jej vyjadrenia, že cesta k reformovaniu krajiny vedie aj cez spoluprácu s juntou, kde sa nebráni ani diskusii, sú krásne demokratické. Junta je na rade, jej starí generáli pomaličky naznačujú, že aj týmito voľbami uvoľnili režim, keďže dali moc do rúk ich preferovaným politikom, ale zabezpečili sa zákonom, že štvrtina kresiel v dvojkomorovom parlamente má vždy patriť armáde. A na zmenu ústavy treba tri štvrtiny hlasov poslancov parlamentu. A to chce Su Ťij zmeny v krajine zavádzať nenásilnou cestou. To môže trvať naozaj dlho.
Neodolal som pokušeniu spomenúť Madagaskar, keďže ho v médiách nerozoberajú tak často. Na danom ostrove je údajne už dlhodobo nestabilná politická situácia. Puče sa tam striedajú ako na bežiacom páse a minulý týždeň nemalo ísť len o planý poplach. Konanie súčasného prezidenta, ktorý sa dostal k moci tiež po minuloročnom prevrate, je ostražité a nemieni dopadnúť ako všetci jeho predchodcovia. Vzbúreným dôstojníkom pohrozil a neplánuje im ustúpiť. Fakt, že armáda je vnútorne rozštiepená, dokazuje aj fakt, že voči rebelom, ktorí sú zabarikádovaní v armádnej základni, minulý týždeň nijako nezakročila. Ale na druhej strane rebeli, pravdepodobne neodhadli dobre počet svojich stúpencov. Zatiaľ prebiehajú rokovania, ktoré nevedno ako dopadnú. Je tu aj možnosť, že šancu budú chcieť využiť exiloví lídri, ktorí majú podporu v armádnych štruktúrach. A to som si myslel, že na Madagaskare sa nič prevratné nedeje.
