Poznáte to, ak sledujete aspoň občas dianie vo východnej či juhovýchodnej Ázii, tak vás žiadna aktuálna informácia o ďalšom medializovanom spore o územie neprekvapí. Prehnane by som mohol povedať, že sú v danom regióne pomaly na dennom poriadku. Konkrétne východná Ázia je domovom pre viaceré teritoriálne spory, ktoré občas prerastú do našťastie „iba" regionálneho násilia. V tomto článku sa zaoberám len ostrovnými spormi, samozrejme vo vnútrozemí je konfliktov taktiež požehnane. Mnohé z ostrovných území sú malé, izolované od vnútrozemských krajín a riedko osídlené. Ale z pohľadu strategických záujmov a veľkého množstva prírodných zdrojov, sa stávajú veľmi cennou korisťou. Pozrime sa teda na päť kľúčových ostrovných sporov v danom regióne.
Súostrovie Tokdo / Takešima - spor medzi Južnou Kóreou a Japonskom
Súostrovie Tokdo (kórejsky) alebo Takešima (japonsky) leží medzi Kórejským polostrovom a japonskými ostrovmi v Japonskom mori (Kórejčania označujú ako Východné more). Toto súostrovie si Japonci privlastnili v roku 1905 pri anexii celého Kórejského polostrova. Južná Kórea argumentuje, že územie sa stalo jej súčasťou po vyhlásení nezávislosti v roku 1945. Ostrovy sú bolestivou pripomienkou koloniálnej minulosti Južnej Kórei a sú strážené jej políciou. Nedávno boli opäť v centre pozornosti po tom, čo Južná Kórea zakázala vstup do krajiny japonským zákonodarcom, pretože mali v pláne navštíviť dané územie. Napätie sa tiež stupňovalo v januári 2011, keď Japonci zatkli kapitána juhokórejskej rybárskej lode, ktorá vstúpila na sporné územie.
Súostrovie Spratly - spor medzi Čínou, Malajziou, Filipínami, Taiwanom, Vietnamom a Brunejom
Súostrovie Spratly sa skladá zo 190 ostrovčekov rozprestierajúcich sa na 150 tisíc štvorcových míľach v Juhočínskom mori. Všetky krajiny majú strategické ale aj ekonomické záujmy vyhradzujúce si právo na niektoré alebo všetky ostrovy. Ostrovy majú potenciálne významné zásoby ropy a plynu. Čína si nárokuje celé Juhočínske more, zatiaľ čo iné krajiny len niektoré jeho časti. Niektoré krajiny sa uchýlili aj k vojenskej akcii, aby demonštrovali svoje nároky. V júli 2011 Čína a ASEAN (Združenie národov juhovýchodnej Ázie) dosiahli predbežnú dohodu o „usmerneniach správania sa" v tejto oblasti, hoci to nevyriešilo konfliktné územné nároky.
Ostrov Jonpchjong - spor medzi Severnou a Južnou Kóreou
Ostrov Jonpchjong leží na juhokórejskej strane na námornej hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou v Žltom mori. Severná Kórea odmieta danú hranicu, pretože bola určená jednostranne OSN po tom, čo sa Severná Kórea a OSN na nej nedokázali dohodnúť. Ostrov Jonpchjong je na osem míľ vzdialený od severokórejskej pevniny, ale nárokuje si ho Južná Kórea. Napätie ohľadom ostrova sa občas stupňuje, ale v roku 2010 došlo dvakrát aj na zbrane - raz, keď Severná Kórea nečakane zasiahla ostrov a druhý raz, keď bolo torpédované juhokórejské vojnové plavidlo. Vojenské cvičenia oboch krajín v tejto oblasti vyvolali obavy na celom svete.
Južné Kurilské ostrovy - spor medzi Japonskom a Ruskom
Časť ostrovov (Iturup, Kunašir, Šikotan, Hamobaj) okupoval Sovietsky zväz v roku 1945. Podľa sovietskych tvrdení, tieto ostrovy sú súčasťou Kurilských ostrovov, ktoré pripadli Sovietskemu zväzu v období po druhej svetovej vojne na základe dohôd z Jalty a Postupimu. Rusko pokračovalo v danej politike. Japonsko tvrdí, že tieto ostrovy sú neoddeliteľnou súčasťou japonských domácich ostrovov, nelegálne zadržaných Sovietskym zväzom. Tieto dve krajiny nikdy nepodpísali formálnu mierovú zmluvu po druhej svetovej vojne, kvôli sporu o Kurilské ostrovy, podľa tvrdenia odborníkov. Spojené štáty sú dlhoročným zástancom Japonských nárokov na územie. Ruský prezident Dmitrij Medvedev navštívil ostrovy v roku 2010 a otvoril tak diplomatickú roztržku.
Senkaku / Diaoyu ostrovy - spor medzi Japonskom a Čínou
Týchto osem pustých Daioyu (čínsky) alebo Senkaku (japonsky) ostrovov sa nachádza severovýchodne od Taiwanu. Najväčší je dve míle dlhý a menej než jednu míľu široký. Územie je ale veľmi dôležité, pretože okolité vody obsahujú množstvo ropy a zemného plynu, a tiež slúžia ako loviská rýb. Ostrovy boli predtým kontrolované Taiwanom ako súčasť Číny. Japonsko ich ale prevzalo po čínsko-japonskej vojne. Hoci bol Taiwan odovzdaný po druhej svetovej vojne späť do Číny, žiadne právne postavenie nebolo vymedzené pre dané ostrovy. Záujem o ostrovy bol obnovený na základe správy OSN z roku 1969, ktorá skonštatovala, že ostrovy a okolité vody môžu obsahovať značné rezervy ropy. USA a Japonsko podpísali zmluvu o návrate Okinawi a ostrovov pod japonskú kontrolu v roku 1971, napriek tomu, že Čína dohodu napadla.
Prečo sú všetky dané spory pre vonkajšieho pozorovateľa tak zaujímavé? Pretože celý región, ale hlavne Juhočínske more, je kľúčový z hľadiska svetového obchodu. Väčšina svetového námorného obchodu prechádza totiž cez danú oblasť. Preto od mnohých uznávaných pozorovateľov zaznelo, že strategickým geopolitickým miestom pre 21. storočie, je práve tento región. Prečo asi Čína toľko zbrojí a buduje svoju námornú flotilu? A prečo sa snažia Američania ukončiť prebiehajúce vojny? Aby mohli čo najskôr brániť „ich" záujmy v Ázii. Preto sa nečudujme ak o pár rokov vypuknú nové výrazné konflikty s globálnym dosahom práve v Juhovýchodnej či Východnej Ázii, nebude na tom nič prekvapivé.
