
Svetové ekonomické fórum sa v švajčiarskom lyžiarskom stredisku Davos koná pravidelne každý rok. Stretnutí sa zúčastňuje politická aj podnikateľská špička, tento rok sa už na 30. ročníku rokovaní stretlo viac ako 2 500 ľudí, čo je približne dvakrát toľko ako ich bolo v roku 2001. Podľa hesla „viac hláv, viac vie" sa každoročne počty účastníkov mierne rozširujú. Tento rok prišlo viac Číňanov a Indov, keďže tieto rozvojové krajiny rastú dynamickým tempom a majú výrazný podiel na svetovom hospodárstve, je len prirodzené, že budú dostávať viac priestoru na podobných prominentných fórach.
Kým ročníky 2009 a 2010 sa niesli vo viditeľnej atmosfére neistoty a napätia v dôsledku strašiacej globálnej hospodárskej krízy, tohtoročné stretnutie malo pozitívny a optimistický nádych. Alebo sa aspoň skoro všetci tvárili, že je všetko v poriadku, kríza je zjavne podľa ekonomických indikátorov za nami, poďme sa teda tešiť na svetlejšie zajtrajšky. Elity očakávajú v roku 2011 miernejší globálny ekonomický rast ako v roku 2010, s otáznikmi či nás nečaká recesia s dvojitým dnom. Francúzsky prezident Sarkozy vychutnávajúc si rolu hlavného šéfa, „ktorý má kľúče od miešačky", keďže predsedá v tomto roku G20, pohrozil aj s Angelou Merkelovou všetkým špekulantom, bankárom a investorom, aby sa neznepokojovali nad eurom, lebo oni urobia všetko preto aby spoločná mena eurozóny zostala zachovaná. Podporil ich aj šéf ECB Trichet, ktorý podotkol, že dlhová kríza eurozónu opúšťa, takže zabudnime na všetky obavy a poďme radšej žúrovať.

Alebo že by predsa len nie? Podľa môjho názoru, určite nie. Inflácia je totiž za dverami. Rastúce ceny komodít predsa nemôžu byť len prejavom katastrof či iných podobných šokov vo svete. Veď keď si to už aj keynesiánec Joseph Stiglitz všimne, tak na tom asi niečo naozaj bude. Obvykle s ním teda nesúhlasím, ale teraz sa trafil do čierneho. Povedal, že ultra-uvoľnená americká politika dostáva svet do nerovnováhy, keďže centrálna banka Fed pumpuje do americkej ekonomiky 600 miliárd dolárov. „Hotovosť v Spojených štátoch nenaštartuje americkú ekonomiku," prorokoval. „Pozrie sa po svete a pôjde na rozvíjajúce sa trhy, ktoré ju nepotrebujú, pretože tam živí bubliny. Iróniou je, že sa to môže vrátiť Spojeným štátom prostredníctvom vyšších cien komodít," dodal. Alebo si naozaj väčšina elít myslí, že bailouty v USA a EÚ sa nikde neprejavia? Rozvíjajúce sa krajiny nie sú tak hlúpe, že budú vítať horúce peniaze s otvorenou náručou a inšpirujú sa skôr Tureckom a zastavia ich prísun do svojich ekonomík. Účastníci stretnutia rozoberali aj situáciu v Egypte, ale s nízkym počtom účastníkov z arabských krajín, bolo posolstvo slabé.
Na Svetovom ekonomickom fóre bol aj Bill Gates ako zástupca svojej nadácie, do ktorej vložili peniaze mnohí miliardári na čele s Warrenom Buffettom. Inšpiroval britskú vládu na čele s Davidom Cameronom k zdvojnásobeniu ich príspevkov na boj proti detskej obrne v hodnote 60 miliónov dolárov. Pre Gatesa je tento projekt vyhubenia posledného 1 % svetovej detskej obrny prioritný, keďže prisľúbil, že daruje na projekt ďalších 100 miliónov dolárov. Dokonca prišiel aj Bono frontman skupiny U2, podporiť danú myšlienku. Je to pochopiteľné, že sa snažia presvedčiť politikov, aby prispeli viac na rozvojové ciele, ale v týchto krízových časoch je to naozaj ťažké, lebo prvé čo vlády škrtali boli rozpočty na podobné projekty.

Na záver treba poznamenať, že najlepšie vystihol čo máme robiť britský premiér David Cameron, keď vyzval politikov, aby nasledovali príklad Británie a prijali opatrenia na zníženie zadlženosti svojich krajín. Žiadne mega stimuly, eurovaly, ako by si želal George Soros, ale úsporné opatrenia, aj keď budú bolestivé, to je jediná cesta z krízy. Tvárenie sa, že je všetko v poriadku, trhy aj tak dlhodobo neoklame.