Africký roh je oblasťou, ktorá vo svete vzbudzuje rešpekt. Vylámali si na nej zuby už viaceré krajiny, ktoré sa snažili o nastolenie poriadku. Američania to skúšali v roku 1992 (stačí si pozrieť film Black Hawk Down) a Etiópia v roku 2006. Vďaka týmto vojenským intervenciám si väčšina Somálčanov uvedomila, že takúto pomoc zvonka si naozaj neželá. Čo je možné so značnou dávkou irónie komentovať ako pokrok, keďže sa aspoň na niečom vedia Somálčania dohodnúť. Somálsko sa pritom už vyše dvoch dekád zmieta v občianskej vojne. Posledná funkčná vláda skončila ešte v roku 1991. Okrem občianskej vojny je Somálsko známe vo svete pirátstvom (ani zďaleka sa nepribližuje romantickým predstavám Pirátov z Karibiku) a najnovšie aj rozsiahlym hladomorom. To naozaj nie sú závidenia hodné podmienky pre život.
Lenže všetky tieto zjavne lokálne problémy ovplyvňujú prizerajúci sa svet viac ako by si prial. Rekordné suchá vyústili do hladomoru, ktorý zasiahol okolo 4 miliónov ľudí a zabil desiatky tisícov. Medzinárodní donori v tomto roku zatiaľ prispeli 800 miliónov dolárov v rozvojovej pomoci na riešenie hladomoru a Keňa otvorila hranice státisícom utečencov. Somálski piráti stoja podľa The Economist svet od 7 do 12 miliárd dolárov ročne, vrátane extra výdavkov na palivo, bezpečnosť a 400 miliónov dolárov vo výkupnom za posledných 5 rokov.
Ono to znie asi tvrdo, ale Somálsko si musí svoje problémy vyriešiť samo. Súčasná proforma vláda, ktorú podporujú Američania, Európania či Africká únia, je tiež plná bývalých tzv. lúpežných barónov a korupcie chtivých politikov. Ako poznamenáva The Economist, bez umožnenia islamistom stať sa právoplatným oponentom súčasnej vláde, mier nikdy nebude. Africký roh je pritom jedným z najhomogénnejších území v celej Afrike s malými rozdielmi v etnicite, jazyku a náboženstve. Ak predsa vláda nemá reálnu podporu u obyvateľstva, majúc na pamäti súčasné revolúcie v arabskom svete, na čo je dobré jej nezmyselné krytie.
Nie sú islamisti ako islamisti. Extrémne militantné hnutie aš-Šabáb napojené na al-Kájdu zhoršuje situáciu hlavne na juhu Somálska, kde sčasti nesie vinu aj za tohtoročný hladomor. Ako to, že Keňa a Etiópia si poradili oveľa lepšie s hladomorom? Pretože títo extrémisti okrádajú svojich vlastných obyvateľov a trýznia ich nezmyselnými praktikami, ktoré praktizoval aj Taliban. Tento rok sa konečne jednotkám Africkej únie podarilo vykopnúť milície aš-Šabáb z hlavného mesta Mogadiša a celkovo strácajú podporu na juhu Somálska, čo je veľmi dobrým signálom pre vývoj krajiny.
Prečo to teda so Somálskom nemusí vyzerať do budúcnosti až tak zle? Aj keď budeme pracovať s tézou, že južná časť Somálska ovládaná extrémistami má nefunkčnú ekonomiku a zažila drastický prepad v životnej úrovni, ostatným častiam Somálska sa pomerne slušne darí. Arabský sever celkom prosperuje. Dobytok, teda kozy a ovce, sú masívnym exportným artiklom. Saudská Arábia či Libanon sú dôležitými obchodnými partnermi, chcú zdvojnásobiť ich import dobytka zo Somálska do roku 2013. Je zaujímavé, že piráti nechávajú lokálnych obchodníkov na pokoji, keďže tí s nimi nejednajú v rukavičkách (jednoducho ich zavraždia) na rozdiel od medzinárodného spoločenstva (prepúšťa pirátov). Na severe najviac prosperujúca tzv. Somaliland sa možno pokúsi aj o nezávislosť. Mogadišo bude vždy iba symbolickým hlavným mestom, keďže skutočná moc sa presunula na sever krajiny, kde pôvodné niekoľko tisícové mestá, už majú vyše miliónové populácie. Podľa optimistického scenára by ekonomika a obchod zo severu mali dostať pod kontrolu aj juh, vyhnať extrémistov a zabrániť budúcim hladomorom. Čiže Somálsko by sa mohlo aj vďaka vlastnej sile časom dostať z najhoršieho.
