Niall Ferguson si nebral servítky. Netajil sa, ale ani faktom, že bol poradcom McCaina a že sa priatelí s Paulom Ryanom, ktorý je kandidátom na viceprezidenta, ak vyhrá Mitt Romney. Napriek tomu, že je zástanca republikánov a naložil Obamovi veľa kritiky, v zásade má pravdu a pridržiaval sa faktov a dokonca zotrel mnohých nahnevaných prominentných liberálov vrátane Paula Krugmana, ktorých kritika bola v skutku smiešna až patetická.
Je to vlastne jednoduché. Nejde o to, kto bol pred štyrmi rokmi lepším kandidátom. Ale či víťaz volieb splnil svoje sľuby. A ako konštatuje Ferguson, smutnou pravdou je, že Barack Obama svoje sľuby nenaplnil. Sľuboval vytváranie nových pracovných miest, nový základ pre rast, stavbu ciest, mostov, rozvodných a digitálnych sietí, zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti a zníženie jej nákladov vďaka vede a výskumu, a v neposlednom rade transformáciu škôl, aby spĺňali požiadavky nového veku. Neznie to trošku ako náš spasiteľ Robert Fico? Výsledok sa nedostavil.
Ekonomika
Obama má pocit, že sa ekonomike USA darí. Ale čísla hovoria niečo iné. Zamestnanosť v súkromnom sektore dosiahla svoj vrchol v januári 2008, kým v súčasnosti je v danom sektore zamestnaných o 4,3 milióna menej pracujúcich. Nehovoriac o tom, že od roku 2008 pribudlo 3,6 milióna Američanov do programu invalidného poistenia. Aj takto sa dá zakrývať nezamestnanosť. Znakom Obamovej Ameriky je aj fakt, že sa z USA stáva 50/50 národ - polovica národa platí dane a druhá polovica dostáva dávky (myslené na domácnosti). Pozrite si tabuľku ako vyzerali predpovede vývoja ekonomiky USA v roku 2010 na nasledujúce roky (rast HDP, deficit verejných financií, verejný dlh a nezamestnanosť). Priepastný rozdiel, nie?
Pritom ako poznamenáva Ferguson, ukazovateľ verejného dlhu vyjadrený v HDP nie je postačujúci, resp. dostatočne alarmujúci. Lepší ukazovateľ je tzv. debt to revenue (pomer dlhu k verejným príjmom resp. výnosom, hlavne z daní), ktorý bol v roku 2008 na úrovni 165 % a v súčasnosti sa vyšplhal na 262 % podľa MMF. Prezident proste neurobil nič proti dlhodobému roztváraniu sa dlhových nožníc, teda rozdielu medzi verejnými výdavkami a príjmami. Jeho zdravotná reforma si vyžiada náklady od súčasných 5 % HDP do 10 % HDP v roku 2037. Ak by súčasné politiky pretrvávali, tak v roku 2037 dosiahne verejný dlh USA 200 % HDP.
Slabý líder
Ferguson išiel vo svojej kritike ďalej. Podľa neho urobil Obama najväčšie chyby v neefektívnom riadení exekutívy a dopustil sa tak viacerých politických omylov. Hovorí sa, že mal k dispozícii ako poradcov najväčšie mozgy od Summersa, Romera, Goolsbeeho, Orszagha, Geithnera či Volckera, ale nedokázal ich riadiť. Obamova nerozhodnosť mala vychádzať z jeho nepochopenia ekonomických problémov a teda nevedel o čom rozhoduje. Ako podotýka Ferguson, po imperiálnej ére prezidenta Busha, nastali ako keby dva roky parlamentnej vlády, kedy nebol v čele Obama ale Nanci Pelosi v kongrese. Fiškálny stimul spolu so zbytočnou reguláciou a byrokraciou napísal a prijal kongres. A teda ani 5 rokov po kríze nebol vyriešený problém nadmernej finančnej koncentrácie. Veď v súčasnosti je 10 too big to fail finančných inštitúcií zodpovedných za tri štvrtiny celkových finančných aktív pod správou USA. Napriek tomu ani najväčšie banky nespĺňajú nové kapitálové požiadavky podľa pravidiel Basel III a chýba im aspoň 50 miliárd dolárov.
Iróniou je, že aj pri Obamacare, si prezident nepresadil to čo primárne zamýšľal. Tzv. koncept individuálneho mandátu (všetci Američania si musia kúpiť poistenie, alebo čeliť pokute) bolo niečo s čím Obama kritizoval ešte v prezidentskej kampani. Čiže celá zdravotná reforma ako ironicky podotýka Ferguson, by sa mala volať Pelosicare, keďže ona ho dostala cez kongres.
Zlyhania v ekonomických a fiškálnych politikách si vyžiadali aj geopolitické konsekvencie. Čína pravdepodobne v roku 2017 predbehne USA v celkovom HDP. V tejto oblasti nesúhlasím s Fergusonom, ktorý tvrdí, že je chyba škrtať rozpočet na obranu v tak neistých časoch. Obviňuje ho aj z nekonzistentnej zahraničnej politiky, keď sa tváril, že silná a prosperujúca Čína je dôležitým partnerom ale potom koncom roka 2011 zvýšil počty jednotiek v Tichomorí vrátane Austrálie a Singapuru. Nehovoriac o premeškaní revolúcií na Blízkom Východe, kde sa dostali k moci islamisti a americká zahraničná politika dostala riadny debakel. Ferguson hodnotí aj rozhodnutie opustiť Irak a Afganistan ako unáhlené a výraznejšie využívanie bezpilotných lietadiel na vykonávanie útokov za nie najšťastnejšiu stratégiu.
Bez plánu
Je evidentné, že Mitt Romney riskuje, keď si vybral za svojho parťáka Paula Ryana, ktorý vypracoval tzv. Cestu k prosperite (Path to Prosperity), ktorá naháňa demokratom a mnohým republikánom hrôzu. Pritom nejde o žiaden prelomovo úsporný projekt. Snaží sa reformovať Medicare a Medicaid, zjednodušiť daňový zákonník a znížiť daňové sadzby. Jedno je ale zrejmé, republikáni majú plán a dokonca najnovšími rečami o zlatom štandarde, sa snažia odlíšiť od demokratov, ktorí majú radi rozbehnuté tlačiarne na peniaze. Je otázne do akej miery je to republikánsky trik, keďže akékoľvek radikálne reformy negujú a komunikujú pred voľbami veľmi opatrne. Každopádne Barack Obama sa netvári, že by mal konkrétny plán. Teda jeho plán je väčší štát, ale to nie je žiadna novinka. Rád sa oháňa tvrdeniami ako veľká vláda vytvorila veci ako internet, G.I. Bill (program pre vojnových veteránov), veľké infraštrukturálne projekty (Golden Gate Bridge, Hoover Dam), pristátie Apolla na mesiaci a dokonca aj vytvorenie strednej triedy.
Historik Ferguson to uzatvára úškrnom, že ak štát vytvoril strednú triedu, tak podľa podobného zmýšľania, to znamená, že musel vytvoriť aj buržoáziu. Na záver poznamenávam, že s týmto pánom súhlasím i keď Romney a Ryan nie sú terno, keďže ja by som na prezidentskom poste videl najradšej Rona Paula. Každopádne, keď chcú mať Američania z Ameriky niečo ako Západnú Európu, s nízkym rastom, vysokou nezamestnanosťou, s vyšším dlhom a skutočným geopolitickým zostupom, tak nech si pre mňa za mňa volia aj Baracka Obamu.
Zdroje:
http://www.thedailybeast.com/newsweek/2012/08/19/niall-ferguson-on-why-barack-obama-needs-to-go.html
http://www.thedailybeast.com/articles/2012/08/20/newsweek-cover-rebuttal-paul-krugman-is-wrong.html
Bonus:
33. Týždeň vo svete: Tri členky ruskej skupiny Pussy Riot dostali dva roky odňatia slobody za to, že v pravoslávnom chráme spievali pieseň, v ktorej prosili Máriu Bohorodičku, aby z Ruska vyhnala Vladimíra Putina.
34. Týždeň vo svete: Nórsky terorista Anders Breivik bol súdom odsúdený len na 21 rokov väzenia. pošli do vybrali.sme.sk
