Parlamentné voľby v Egypte len potvrdili fakt, že na prekvitanie demokracie v arabskom svete budeme čakať ešte dlhé roky. Keď si vezmeme Ligu arabských štátov, ktorá má v súčasnosti 22 členských štátov, tak o chabej či vysoko otáznej demokracii môžeme hovoriť len u jej troch členov a to Iraku, Libanone a Palestínskom autonómnom území. Egyptu nemožno priradiť ani ten najslabší pozitívny prívlastok, čo sa týka demokratizačných snáh. Ako sa dá inak pomenovať skutočnosť, že ešte pred voľbami pozorovatelia konštatovali blížiacu sa frašku, ktorá sa do bodky naplnila a jediné prekvapenie spočívalo v tom, že prehra opozičných strán bola najhoršia aká mohla byť. Zo 444 možných kresiel o ktoré sa bojovalo v dvoch kolách získala súčasná vládna strana egyptského prezidenta Husního Mubaraka (Národná demokratická strana) až 419 kresiel. Čo na tom, že najznámejšia opozičné hnutie Moslimské bratstvo v prvom kole nezískalo ani kreslo a druhé kolo bojkotovalo, keď jeho členovia ani nemali reálne šancu zúčastniť sa poriadne volieb a tisícky z nich skončili vo väzení ešte pred voľbami. Mali voľby bojkotovať radšej hneď na začiatku. Zahraniční pozorovatelia boli z volebných miestností vylúčení, čo len potvrdilo „transparentnosť" volieb. Oficiálne sa hovorilo o 35% účasti, mimovládne organizácie tvrdia iba 15%. USA síce vyjadrili sklamanie z priebehu volieb, ale samozrejme sú ochotné pokračovať v dlhodobom partnerstve s Egyptom. Kľúčové budú aj tak len blížiace sa budúcoročné prezidentské voľby, ktoré ukážu či Mubarak po skoro 30tich rokoch pri moci bude schopný sám pokračovať vo vedení krajiny alebo dá šancu svojmu synovi, keďže sa hovorí o jeho zlom zdravotnom stave. Opozícia s tým pravdepodobne nemá šancu nič urobiť. To by musela zalarmovať znudených a frustrovaných občanov, ktorým je asi úplne jedno, kto je hore, keďže na ich život by to prakticky pravdepodobne nemalo vplyv. Ako raz povedal údajne Mubarak, „príkladom demokratickosti krajiny je egyptská armáda, kde velitelia vždy pred rozhodovaním konzultujú názory so svojimi podriadenými." Ešteže je tak vzorová armáda v jeho rukách...
V Pobreží Slonoviny je situácia po voľbách oveľa horšia. V Egypte je možné hovoriť aspoň o stabilite, kým tu sa pravdepodobne schyľuje k chaosu a agresii. Po sporných voľbách má totiž dvoch prezidentov, lebo obidvaja zložili prezidentskú prísahu. Voľby mal v druhom kole vyhrať expremiér Alassane Ouattara ako zástupca opozície, ktorý pochádza zo severu krajiny, kde mal obrovskú podporu. Stojí za ním medzinárodné spoločenstvo ako aj Západoafrický blok. Staronový prezident Laurent Gbagbo pochádzajúci zase z juhu krajiny, ktorý moc nechce pustiť z ruky sa aj naďalej tvári, že on je právoplatným víťazom volieb a stihol vymenovať aj nový kabinet. Treba ale poznamenať, že kormidla sa drží pevne už od roku 2000, dokonca prekonal občiansku vojnu aj so severanmi v rokoch 2002-2003. Takže by nemal byť skrblík a pustiť ku korytu aj novú tvár. Ale ako je to už raz v Afrike bežné, nič nenasvedčuje k pokojnému predaniu moci. Len voľby si vyžiadali niekoľko obetí, koľko ich asi pribudne teraz keď sa schyľuje k ďalším konfliktom? Diplomati a medzinárodní pracovníci už opúšťajú krajinu. Pritom ďalšia občianska vojna samozrejme nikomu nepomôže, hlavne nie biznisu, keďže krajina produkuje viac ako tretinu svetovej produkcie kakaa, čo znamená prvenstvo v danej branži. Fakt, že moc chutí sladko, je vidieť už dlhé dekády najlepšie v Afrike.
Aspoň, že voľby na Taiwane prebehli demokraticky čisto. Išlo síce len o akési komunálne voľby, kde sa volilo 5 starostov. Na Taiwane žije okolo 23 miliónov obyvateľov a na daných voľbách sa zúčastnilo až 7,5 milióna voličov, čo bolo 70% zo všetkých oprávnených na voľbu starostov. Môže sa zdať, že nešlo o dôležité voľby. Opak je pravdou. Tieto voľby vyslali silný signál pre prezidentské voľby v roku 2012 a preto sa o dané voľby zaujímala pozorne aj Čína. Na Taiwane sú totiž dve politické strany, ktorých politiky voči Číne sa značne líšia, aspoň tak tomu bolo v minulosti. Ide o stranu Kuomintang a Demokratickú progresívnu stranu (DPP). Od roku 2008 je pri moci Kuomintang, ale prezident z danej strany sa neteší veľkej obľube aj preto sa očakáva, že budúce prezidentské voľby vyhrá opäť DPP (pri moci 2000-2008). Prečo? Lebo síce 3 starostov získal v týchto voľbách Kuomintang, ale ak by sme zrátali všetky hlasy získané v daných voľbách tak má DPP navrch 50% ku 45%. A tu je pes zakopaný. Súčasný prezident je neobľúbený, čo berie jeho strane šance na úspech. Lenže Číňania majú radšej Kuomintang lebo s nimi oveľa viac koketoval aj o otázkach možnej politickej únie ako DPP, ktorá sa hlási k nezávislosti Taiwanu. DPP presadzuje hlavne ekonomické vzťahy s Čínou a politická únia im priveľmi nevonia. Každopádne, keby aj DPP chcela zmeniť názor na politickú úniu s Čínou, tak tvrdo narazí, lebo väčšina populácie je proti a maximálne môže uvažovať o ekonomickej integrácii. Ešteže sú tam Američania, ktorí garantujú politickú nezávislosť Taiwanu od Číny.
