Spojené štáty americké majú za sebou rušný týždeň. Ako by nestačilo, že sa konali kľúčové voľby do Kongresu, ešte v ten deň oznámil Ben Bernanke jeho „grandiózny plán" na naštartovanie americkej ekonomiky. Najprv v skratke k voľbám. Republikáni získali väčšinu v Snemovni reprezentantov a jej novým šéfom sa stane John Boehner, veľký kritik zdravotníckej reformy. Úplné zosmiešnenie Baracka Obamu sa nekonalo, keďže demokrati si udržali napriek všetkým neprajníkom tesnú väčšinu v Senáte. Aj hnutie Tea Party zaznamenalo úspech vo voľbách. Do Senátu sa dostali Marco Rubio za Floridu a Rand Paul za Kentucky. Guvernérske voľby taktiež jednoznačne vyhrali s prevahou republikáni. Demokratov aspoň potešilo, že ich kandidát na guvernéra v Kalifornii dokázal poraziť republikánku Meg Whitmanovú, ktorá vynaložila na svoju kampaň rekordných 160 miliónov dolárov. Čo z tohto všetkého vyplýva? Baracka Obamu čakajú ťažké dva roky, ale republikánov tiež. Bill Clinton bol v podobnej situácii a dokázal z nej vyťažiť pre svoje znovuzvolenie. Ak chce byť Obama o dva roky úspešný, musí hrať všetko na republikánov a hádzať vinu na nich za blokovanie užitočných zákonov. USA sú v nezávidenia hodnej situácii. Obrovský deficit a narastajúci dlh si vyžadujú potrebné škrty. Ale na skutočné riešenia nie je vôľa ani na jednej ako na druhej strane barikády. Republikáni chcú ponechať daňové škrty, čo nie je najšťastnejšie riešenie v tak zložitej situácii. Ak sa majú dosiahnuť signifikantné úspory bolo by nutné siahnuť na programy Medicare či Medicaid, ale hlavne zastaviť vyhadzovanie peňazí na obranu až 717 miliárd dolárov!!! Je zaujímavé pozrieť sa v kontraste spomínaných skutočností na politiku Fedu. Najnovšie rozhodnutie ako nakúpi štátne dlhopisy za 600 miliárd dolárov je čisté bláznovstvo. Nemecký minister financií sa ihneď spolu s Čínou pustil do výraznej kritiky. Ben Bernanke ešte v roku 2002 vyhlásil, že bude zhadzovať aj hotovosť z helikoptér, len aby odvrátil defláciu. Ja si myslím, že kvantitatívnym uvoľňovaním bude reálnejší strach skôr z budúcej inflácie, ale tú si vedenie Fedu trúfa ubrániť. Chcel by som zdieľať ich optimizmus, ale tak krátkozraký nie som.
Bývalý ropný magnát Michail Chodorkovskij vystúpil minulý týždeň pred súdom s pôsobivou rečou. On a jeho obchodný partner Platon Lebedev boli zatknutí v roku 2003 a následne odsúdení na osem rokov v trestaneckej kolónii za daňové úniky. Prečo sú teda pred súdom? Z dôvodu nového obvinenia z krádeže 218 miliónov ton ropy. Obhajcovia ako aj pozorovatelia považujú dané obvinenie za vrchol absurdity, keďže tak prosperujúca firma si nemohla dovoliť podobnú spreneveru, lebo by spôsobila narušenie vyplácanie miezd, či odvádzanie daní, čo sa podľa skutočnosti nestalo. Navrhovaný trest je šesť rokov, čiže obidvaja by sa dostali von z väzenia až v roku 2017. Aké bolo teda vystúpenie pána Chodorkovského? Plné vzdoru a nezlomenej vôle. Vyjadril sa, že ľudia (Putin a spol), ktorí ho dostali do väzenia aj s jeho obchodným partnerom, chceli ukázať ako stoja nad zákonom a vždy dosiahnu to čo chcú. Ale zatiaľ dosiahli len opak, keďže premenili ich, obyčajných ľudí, na symboly boja proti bezprávnosti. A títo ľudia aj naďalej prekračujú zákony. Hovoril aj o zodpovednosti celej generácie vrátane jeho osoby, prečo sa nepodarilo naplniť myšlienky slobody v Rusku. Dal najavo, že nie je ideálnym človekom, ale mužom idey. Pre neho, ako pre každého, je ťažké žiť vo väzení a nechce v ňom zomrieť. Ale ak sa tak má stať, tak nezaváha. Za hodnoty ktoré vyznáva stojí položiť život. Na záver sa spýtal rétoricky svojich oponentov v čo veria? Že šéfovia majú vždy pravdu? V peniaze? V beztrestnosť systému? V takomto duchu sa niesol Chodorkovského verdikt nad Ruskom. Rozhodnutie súdu je stanovené na december. Budem držať palce, aj keď sám neverím, že sa títo páni z väzenia tak skoro dostanú. Ak sa z neho vôbec dostanú.
Po ôsmich rokoch prezidentovania odborárskeho predáka Lulu da Silvu v Brazílii, sa na vrchol dostáva ním zvolená nasledovníčka. Dilma Rousseffová ako bývalá marxistická povstalkyňa má za sebou pestrú minulosť, ale charizmou svojmu predchodcovi nesiaha ani po členky. Pozorovatelia čakali, že vyhrá jednoznačne ešte v prvom kole prezidentských volieb. Nakoniec jej v druhom kole stačilo 56 % na volebné víťazstvo. Do úradu nastúpi od prvého januára. Brazília zažíva v súčasnosti zlaté časy. Aj preto nie som dvakrát nadšený, že ľavičiari pokračujú pri moci. Isté trhliny sa ukazujú už aj za vládnutia Lulu da Silvu a predpokladám, že prejedanie bude pokračovať.
