Pán Vojtech Zamarovský bol obdarený talentom pútavého rozprávača, ktorý dokázal ozvláštniť a premeniť svoje diela na umelecké a ľudské posolstvo. Nimi si tento cestovateľ stáročiami a výnimočný autor vyslúžil u čitateľov úctu a obdiv. Povôdne, túžil sa stať pilotom, čo mu však neumožnili zdravotné dôvody. Vyštudovaný právnik a neskôr obchodník - bankár, sa zhodou okolností ocitol vo vydavateľstve, kde zúročil znalosť piatich svetových jazykov. Tak sa začal venovať prekladateľstvu. Vtedy ešte nikto netušil, že Vojtech Zamarovský sa stane najväčším popularizátorom antiky a zakladateľskou osobnosťou žánru literatúry faktu vo vtedajšom Československu.
Ako teda pan Zamarovký začínal
Prvé dotyky s históriou, ktoré v ňom zanechali stopy, boli v jeho rodnom Trenčíne. Odmalička poznal rímsky nápis na Trenčianskej skale, ktorý roku 179 vytesali Rimania na počesť víťazstva nad germánskymi kmeňmi. Keď ho k nemu otec prvýkrát zaviedol, uvedomil si hĺbku dejín v rodnom meste. Začal ju podrobnejšie študovať až došiel k tomu, že naši učitelia boli Rimania. Rimania mali za učiteľov Grékov a Gréci mali za sebou Babylončanov, Asýrčanov, Egypťanov, Sumerov... Tak sa začala Zamarovského cesta spoznávania starovekých dejín, na ktorých ho fascinuje ich nános vekov a umelecké diela ako doklad vyspelosti. Oddávna ho fascinovalo, aké vyspelé myslenie pomáhalo starovekým kultúrnym národom rozvíjať spoločnosť. Zamarovský s obľubou tvrdí, že niektoré poznatky starých Grékov sme prekonali len „včera“. Uvedomuje si, ako antické národy odpovedali na včerajšie otázky, podľa ktorých môžeme hľadať dnešné odpovede.
Na svoje literárne začiatky si Vojtech Zamarovský spomína: „Impulz k písaniu kníh o histórii prišiel oveľa neskôr. Prednášal som ekonómiu a vedel som, aké dôležité sú pre chápanie hospodárskych dejín všeobecné dejiny. Pridával som teda aj trochu histórie a po rokoch mi jeden poslucháč navrhol, aby som to spísal. Dlhší čas som tú myšlienku nosil v hlave. Prvá knižka mi vyšla, keď som mal už vyše štyridsať rokov. Nemohol som to napísať skôr. Do hlbín histórie sa zostupuje cez hory kníh. To je cesta, ktorá trvá roky a nemožno ju vziať skratkou.“
Zakladateľ nového žánru
Vojtech Zamarovský svojou tvorbou vťahuje čitateľa do odhaľovania neznámeho a jeho záujem si udržiava nielen vierohodnosťou a presnosťou faktov, ale najmä sprostredkovaním osobných skúseností pri návšteve miest, ktorými kráčala história. Aj keď paradoxne, jeho prvá kniha Za siedmimi divmi sveta vznikala v pracovni a písala sa mu lepšie, ako ostatné knihy. Pri jej tvorení bol inšpirovaný umeleckými dielami, ktoré si prezrel v múzeách v Carihrade, Aténach, Ríme, Paríži, Londýne, New Yorku, Leningrade a Káhire. Stálo ho to veľa času, ale tvrdí, že sa mu to vyplatilo.
Celú Zamarovského tvorbu charakterizujú znalci jeho diela takto: „Prichodí nám znovu konštatovať pomerne známy a rozšírený postreh, že v prípade Vojtecha Zamarovského sa stretávame s nezvyčajne vyzretými, dôvtipnými, profesionálne dokonalými a metodicky čistými knihami. Jeho knihy môžu byť vzorom; pre daktorých autorov, žiaľ, akosi nedostižným. Nejde o nejaký nevysvetliteľný zázrak v aréne náučnej literatúry, ide o odbornú fundovanosť, zodpovednosť, profesionálnu poctivosť a náročnosť tohto autora voči sebe samému. Zamarovský spoznal, že serióznosť neznamená absenciu vtipu, prekvapivého zvratu, šokujúceho sloganu alebo paradoxu, aforizmu či irónie, ibaže vie to prosté i zložité zároveň; kedy ,áno’ kedy ,nie’.“
Prostredníctvom diel Zamarovského si súčasník výraznejšie uvedomí, že na starovekých základoch stojí dnešná európska kultúra a civilizácia. Práve teraz, keď sa veľa rozpráva o spoločnom európskom dome, zaváži duchovná veľkosť národa a jeho prínos. Podľa Vojtecha Zamarovského si hrdosť na vlastnú identitu nedostatočne uvedomujeme a ak aj áno, tak ju meriame od buka do buka. Akoby sme z pohľadu národnej hrdosti boli nevyrovnaní. Raz sa rozhodujeme pod vplyvom okolností tak, raz onak. Pritom majster pera Zamarovský, už desaťročia žijúci v Prahe, je presvedčený, že nie sme horší ako Česi, Maďari a Poliaci. Avšak ani lepší.
Vytrvalosť a trpezlivosť majstra
Vo svojej tvorbe sa Vojtech Zamarovský usiloval spájať vedecký prístup s umeleckým podaním, neváhal použiť básnickú metaforu namiesto zložitej vedeckej definície. Hoci sa zaoberal vážnymi vecami, fakty z oblasti vedy používal tak, že čitateľ má z nich pri čítaní pôžitok. Jeho knihy pôsobia dojmom dobrodružného čítania a aj keď sa to nezdá, autor priznáva, že knihy písal veľmi ťažko. Niektoré pasáže prepracoval aj päťdesiatkrát. Vraví, že literatúra faktu sa nepíše ako beletria. Je potrebné zhromaždiť veľmi veľa faktov, vytriediť ich, spracovať a dať ich do podoby, aby boli čítavé a pútavé. Vyžiada si to veľké nasadenie a odhodlanie, vytrvalosť a trpezlivosť.
Nášmu v zahraničí najvydávanejšiemu autorovi vyšlo viac než dvestopäťdesiat kníh v pätnástich jazykoch sveta. Pritom celkový počet výtlačkov presiahol dva milióny. Tieto úspechy sú na našom malom trhu výnimočné. Sám autor za nimi vidí predovšetkým tvrdú prácu. Nikdy sa nespoliehal na šťastie, ktoré mu mohlo žičiť len zdanlivo, keďže sa narodil v rodine kominára. Korene jeho predkov sú však spojené so šľachtickým rodom Zamarovských zo Zamaroviec pri Trenčíne.
Súborné dielo
Od roku 1999 do roku 2003 vyšlo postupne v rámci súborného diela trinásť kníh Vojtecha Zamarovského. Nešlo o žiadnu jednoduchú dotlač, majster sa prejavil ako precízny pedant, ktorý diela staršieho vzniku opäť zrevidoval, doplnil a aktualizoval. Aj keď tento prístup bol vyčerpávajúci, je pre Zamarovského príznačné, že knihy upravoval a považoval to za naplnenie spisovateľských ambícií. Do nových vydaní mohol slobodne vložiť to, čo predtým publikovať nesmel a vypustiť z diela to, čo mu doň bolo pridané.
Ani úctyhodný vek neobral majstra Zamarovského o živé spomienky a zážitky, ktoré sa mu okamžite vybavili, keď začal spomínať a rozprávať s pohľadom zasneným do diaľok. Napriek skutočnosti, že trpel Parkinsonovou chorobou, o ktorej s príznačným anglickým humorom hovorí, že „Parkinson je blbec“, jeho húževnatosť a vôľa boli nezdolné. Priznal, že by rád ešte napísal slovník Kto bol kto v antike a dokončil knihu Poklady v údolí kráľov o vrcholnom období moci a slávy Egypta.
Duchovný šľachtic
Svoje rozsiahle vedomosti uplatnil Zamarovský aj v oblasti televíznej a filmovej dokumentárnej tvorby. Bol často prizývaný ako scenárista, odborný poradca či sprievodca k takmer štyridsiatim filmovým a televíznym dokumentárnym filmom s tematikou staroveku.
V roku 1996 bol natočený televízny portrét Vojtecha Zamarovského na ktorom potešili majstra slová uznania a povzbudenia tvorcov dokumentu. Tí ocenili prínos okrem iného i osobný príklad nášho duchovného šľachtica, ktorý už vyše polstoročie žije mimo slovenského územia, ale jeho cit a živý jazyk ostal v chytľavom českom prostredí takmer nedotknutý.
Zamarovský získal za osobný prínos pri spoznávaní najstarších dejín ľudskej civilizácie vyše dve desiatky vyznamenaní a cien na domácej pôde, aj v zahraničí. Za celoživotné literárne dielo, ktorým sa významne zaslúžil o kultúrny rozvoj Slovenska, ho prvý slovenský prezident vyznamenal Radom/>/> Ľudovíta Štúra II. triedy a druhý prezident Pribinovým/> krížom/> I./>/> triedy. Je prvým nositeľom ceny Egona E. Kischa. Od roku 2000 udeľuje Klub spisovateľov literatúry faktu Cenu Vojtecha Zamarovského.
Osobitný význam mal pre nášho literárneho barda darček k jeho osemdesiatinám od gréckej vlády. Tá mu pred piatimi rokmi doručila dvanásť antických kópií sôch v životnej veľkosti. Zamarovský ich venoval Antickému múzeu v Trenčíne, kde ich môže obdivovať široká verejnosť.
Týmto medailónikom Vám, pán Zamarovský, chcem vzdať hold, úctu a poďakovanie za Vaše celožitvotné dielo a prínos ľudstvu! Vaše nádherné publikácie ma sprevádzali od detstva a sprevádzaju ma až dodnes.
Requestam in pace Maestro!
(Použité zdroje: Janette Decsiová a Naďa Vokušová)
