Čo ťa sere?
V šere
šumiacich listov
od ne-známych?
V hluku
nevyrieknutých slov,
ktoré rania,
hoc mali pohladiť?
Máš svoje dni?
Zažltnuté
ako týždeň
nosené slipy.
Sŕkaš čaj z lipy
a potíš sa
pri ne-milovaní,
pri anonymnom sexe.
Uspokojiť sa ti nechce.
Vzdycháš,
neprirodzene, prosebne, umelo,
aby už svedomie nebolelo.
Privieraš oči
a sladko snívaš
o nočnej more,
ktorá ti nôti
uspávanku
do večného spánku...
Psst, tak spi sladko!
Ja ťa budiť nebudem...
29. sep 2006 o 08:42
Páči sa: 0x
Prečítané: 576x
Choď Spať... Naveky?!
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)