Človek, dnes?

Prečo sa trápiš človek?
Nebolo toho už dosť? .
Ani nevieš, ako chutí med
a už chceš obhrýzať kosť.

Si plný sklamania a beznádeje,
trápenia a krivdy.
Nevieš, čo sa vôkol teba deje
a tak nedozvieš sa to nikdy.

Zatínaš päste a repceš,
no zlu bojíš sa postaviť.
Tak potom dobro nechceš,
chceš iba s vlkmi vyť.

Myslíš, že tento svet ťa už nasýtil,
že ťa už nič nemôže prekvapiť.
Len bolesť chceš pocítiť
a pritom nedokážeš do dna piť.

Kam sa to ponáhľaš, kam ideš?
Postoj chvíľu, počúvaj a pozoruj,
a neľahaj si vopred na dereš,
ale hlasy múdrych čuj!

Postoj a všimni si motýľa,
ako s kvetu sadá na kvet.
Okamih je chvíľa milá,
len takto spoznáš svet.