Ajhľa človek, v dave, sám,
samorast na dne morí spomienok,
ako bezcenného obrazu zlatý rám,
chce zapáliť citov plamienok.
Nepotrebný opustený maják,
signalizuje potreby lásky a túžby.
Fascinujúci fackujúci panák,
spletá svätoplukove prúty družby.
Ajhľa človek, rastúci stalaktit,
v jaskyni plnej stalagnátov.
Praktizujúci nepraktik,
invalid cudzích hnátov.
Slza nádeji vsatá do pijaka -
na krátko zanechaná stopa.
Trasúce sa ruky milosrdného zabijaka,
linčuje ho ta človečia tlupa.
Ajhľa človek, opustený, v dave,
kvapky bolesti stekajú mu po líci.
Iní žijú v prepychu a Jeho sláve,
„Cruciare!“ ziapeme my hriešnici.
„Ecce Homo, ecce homo – desolatus,
Rex uber, Rex noster – Rex potentis“
Kričí sám veľký Pontius Pilatus,
A my? Odpovedáme svojím aeternus silentis...
pozn. posledná sloha preložená v reakciách
