
Poď so mnou do kráľovstva snov,
kde život je zábavou.
Poď, predstúpime spolu pred kráľov trón
a kráľ nám ukáže života strom.
Poď, postavíme z trápenia a sĺz hrad,
hrad, v ktorom sa bude každý radovať.
Poď, vyslobodíme zo žalára smiech,
úsmev a šťastie budeme rozdávať zo striech.
Poď, prekročme svoj vlastný tieň,
za týmto dňom príde lepší zas deň.
Poď, pôjdeme ružovou záhradou,
kde plač a utrpenie sú záhadou.
Poď a teraz zažijeme skutočnosť,
kde svet nepozná lásku a čnosť,
kde vládne len ľahostajnosť,
kde nádeji riekli dosť.
(Tak a teraz kam chceš ísť? Vyber si!
Do kráľovstva snov abo skutočnosti?
a ja cítim, že ty už rozhodol si,
chceš medzi nimi stavať mosty.)