Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
(zdroj: copyright (c) Michal Škrabálek)
Desivé ľudstvo kráčajúc po popole lásky,
zašlapujúc myšlienky krásy a dobra,
milujúc život zložitý a ťažký,
smejúc sa chudobe ako bohatý žobrák.
Ten plevel majetku a pýchy,
rozdúchajúc plamene utrpení,
v smiechu ukryté bolesti vzdychy,
vodou smrti sme pokropení.
Nádeji zamávať krvavou šatkou,
utopiť výčitky zbytkov svedomia,
dievčatko sa stáva matkou,
zodpovednosť upadá do bezvedomia.
Neobeta na úkor obety,
nenabažená panovačnosť superspecies,
nie v šatách ale v hriechoch odetý -
som jeden z vás - homo sapiens!
