
Odišiel si priateľ môj,
nevidel som posledný pohľad tvoj.
Nevedel som, že si nás opustil
a tu hroznú nemoc neprežil.
S plačom si prišiel na svet,
ostatní sa radovali.
Keď však zvädol tvojho života kvet,
blízki plakali,
No ty radosťou ideš nazad k Tomu,
ktorý ťa sem poslal z nebeského Domu.
Ale teraz už dobré je
už nič ťa neťaží.
Nádej v srdci ma hreje,
že nad smrťou si zvíťazil.
Aj keď prežil si len rokov sedemnásť,
verím, že cestu dokázal si nájsť.
Neviem, aké bolo tvoje poslanie,
ale viem, že riekol si smrti nie!
Hoc ona neposlúchla ťa,
a s kosou postavila sa ku hlave,
prispela k tvojej oslave.
Ja verím, že žiješ ďalej
a budeš prosiť aj za nás,
a pomôžeš našej viere malej,
si ako v chlebe kvas.
A zostaneš v našich srdciach navždy ,
niet pre Teba IGOR, niet inej pravdy!