Tváre ľudí – duší zrkadlá,
odrážajú všetky pocity,
láska nás prepadla,
mozog je citmi vymytý.
Dlane chvejúce sa túžbou
odkrývajú úprimnosť a česť,
núkajú všetkých grátis službou,
nezatínajú, lež otvárajú päsť.
Talentmi ľud obsypaný,
odpustil už bezprávie,
ošetril si bôľa rany,
pripije si na zdravie.
Kde tu, samá ochota,
(Ľud) pomocnú ruku podáva,
zhasla už sŕdc slepota,
zadarmo sa radosť rozdáva.
Je to vôľa, či iba sen?
Premôcť negatívum doby,
(Ľud) láskou opitý len,
srdcia úsmevom zdobí.
9. júl 2006 o 12:00
Páči sa: 0x
Prečítané: 437x
Jednoduchá optimistická vidina
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)