Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Topiaci tieň tečie
cez postavy niečie
vysúka si rukávy
hádže cukor do kávy.
Keď je dobre, keď je zle,
zavesí sa v zrkadle
na rozčerené letokruhy
pod očami pani dúhy.
Smutný deň sa vlečie
cez sklamanie večné
do bezsennej noci
samovražedne skočí.
Deň je mŕtvy, nech žije deň!
V hrobe obracia sa utopený tieň,
túži zavesiť sa a tak dotknúť sa dúhy,
slzy mu však zavreli jej letokruhy.
