Lucii et al (venované)

Nežná žena
ešte vlastne dieťa.
Znajúc tvojho mena,
cit so mnou zmieta.

Drahocenný čas,
ký potrebuje človek,
tvoj mäkký hlas
hovorí niečo nové.

Náhodný dotyk rúk,
letmý záchvev pier,
príjemné jarmo múk,
ťažko znáša sa na papier.

Záblesk nehy v očiach,
úsmev šibalský,
túlať sa po nociach,
potlačiť pud barbarský.

Krásne je ťa cítiť,
tvoje slová mi v hlave rezonujú,
môcť ťa tak do dlaní chytiť,
myšlienky lásku korunujú.

Nahnúť sa k šiji tvojej,
nadýchať sa vône,
to jak priliať na oheň olej,
v páľave vstúpiť do tône.

Nevinnosť tvoja
sa ku mne túli,
chcem, aby si bola moja.
- prvé rande v júli.