
Je ráno, a ja vstávam
do nového dňa bojovať.
Od prvého zore vďakyvzdávam,
nemám sa prečo strachovať.
Možno mám malú vieru,
niekedy sa aj srdce rozplače,
ale treba mať vo všetkom mieru
a nestavať v mysli paláce.
Možno pochybujem v sebe
a málo dôverujem človeku,
bojím sa vyznať pravdu Tebe,
Tú pravdu odvekú.
Preto prosím, keď život dlávi ma,
keď padám do hriechu prachu.
prosím Ťa Pane - neopusti ma.
Pane, daj mi trochu strachu.
Veď nie každý, kto hovorí Pane, Pane,
uzrie Tvojej slávy svetlo,
ale ten, čo vystiera k Tebe srdca dlane,
ten ucíti lásky teplo.