Prídi múza a kopni ma do básnického čreva,
nech krásny verš vylúdim zo srdca,
nech strofu v tôni tónov spievam,
nech opája sa vašñou rýmov tvoj zvodca.
Zved' ma múza na chodníčky básní,
kde túlajú sa nedočkavé metafory
a potom, potom tíško svetlo zhasni,
nech ulovím zopár z nich do amfory.
Priviñ sa múza na moju hrud' veršov a snov,
čuj hlboký tlkot môjho opantaného ducha,
tam v útrobách sa rodí báseñ za básñou,
mokrú radost' striedajú bolesti suchá.
Cibri múza môj talent a moju mysel',
nech mozaika slov tvorí krásny obraz,
nech ten obraz ma formu i zmysel,
nech vyryje do duší čítajúcich môj odkaz.
(Epitaf: d'akujem ti múza, učitel’ka moja,
za teplý dych strof, bozky slov a hladenie rýmov.
A teším sa, ked' zaklopeš na mña znova,
otvorím ti svoj svet hovoriacich mímov.)
