Nádej sa vkráda dnu

(zdroj: Jan Švanda, fotosvanda.com)

Nádej sa vkráda dnu,
do domu mojej fántazie,
prekonať úspechu tmu
bez eutanázie.

Zahalené myšlienky obete,
ktorú chystajú sa popraviť,
pomôcť svetu osvete,
mnohé chyby napraviť.

Preblesk idei človeka,
sťa blesk búrky mámivej,
prútenná metla ometá,
prach lásky márnivej.

Nova sila do žíl ducha,
krásne telo chradne,
zostala mu iba duša,
tú nik neukradne.

Šepot zloby za dverami,
v sluchách búši krv,
verní vlastnými neverami,
môcť tak rozumieť prv.

A potlačit skalu na vrchol,
bez námahy oddychu,
vieru v dobro zahlahol,
pripiť si na pýchu.

Šaliet hučaním výčitiet,
to čo blyslo sa dobrotou.
Koniec snilských pitiek,
ísť ich zapiť samotou.

Verím že príde!!!