Obesená

Obesená,
visíš v prievane dní,
žiarlivá z utrápenej minulosti,
v koši zívajú zohavené sny.

Mám? Nemám?
Trháš zelené lupene trpezlivosti
a vrháš ich do hlbín,
kde topia sa vo víre zlosti.

Prázdny hrob ťa volá
sipotom falošných tónov,
spútaná hrdzavými strunami,
prepínaš stereo na mono.

Hluchá si, hluchá! Revem,
a ty utešuješ ma slepo.
Pľujem ti výčitky do tváre,
a ty smeješ sa - detto.

Kde sú tvoje sľuby?
Popol duší je tvoja viera...
Nie si tu a ani tam!
Urnu stuchnutú pre teba zvieram.

Odrežem ťa, takto visiac, prekážaš mi ísť vpred...
A šmarím tvoje torzo do zabudnutia.
Opovrhla si mnou a ukradla moje otvorené dlane,
nezaslúžiš si, byť časťou môjho bytia!