Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(9)
Tancujúci tieň v smrteľnej agonii
ziape nemo do plameňa.
Ľadovými vzdychmi do pahreby
dúcha bezduchá, nahá žena.
Škeriace sa žeravé uhlíky
odrážajú sa v jej kovovej tvári
a darujú svoje zhasínajúce životy
kotlíku, kde padlé duše varí.
Viny strácajú sa v bublinách hriechov
do vriaceho éteru minulosti.
Žena smeje sa a kurví sa s belzebubom
za odmenu dostane jablko zlosti.
Dar zatratenia pre sokyňu lásky.
Dvojsečným jazykom vševediaceho Hada,
omotaná o strom poznania,
lonom na Adama si sadá.
Sssom Lilith, šepce, tvoja prvá žena.
Nie z podradenosti tvojho rebra,
Lež z prachu zeme Otcom stvorená
Sam chceš ma, tak sa mi nebráň!
Pohŕdla sama blahobytom Edenu.
A tak bez pečate dedičnej viny človeka,
čaká na apokalypsu všehomíru,
v každom tele ženy spolu s Evou odetá!
