Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(9)
(zdroj: planetMike.com)
Chrbát sa plazí po zemi,
tekutom skupenstve bezsennosti.
Dialóg medzi hluchým a nemým,
o každej obscénnosti.
Ruky vzpínajú sa v prosbe,
na kolenách otlaky utrpenia,
kosci nevenujú sa kosbe
bolesti z trápenia.
Pahorok ľudských omylov
dosahuje modré nebesia,
ako keď milý s milou
v kúpeľni sa obesia.
A chrám svätosti slova
má výsostné gestá,
treba začať prosiť znova,
nieto ľahšia cesta!
