Pieseň Osamelého Jazdca

(zdroj: "sleepy hollow")

Tieň osamelého jazdca
cválajúceho cestou tŕňovou,
prstom naňho ukazujúc – zradca,
trafili ho guľkou penovou.

Hlboko do jeho myšlienok
sa vnára biela mŕtva tvár,
na sedle balík stareckých plienok,
„už nikdy žiaden svár.“

Šermujúc pomätenými kopytami,
zasiahli mu stranu ľavú,
jeho vlastný kôň sa ho stráni,
palošom odťali mu hlavu.

Teraz visí na stene ten unikát,
cerí zuby v jeho snoch,
z väzňa stal sa krutý kat,
vyrval srdcia z ľudských sôch.

Cvála vdiaľ bez svojho tátoša,
po svojích krvavých výčnelkoch,
srdce spadlo mu do koša,
cnie sa mu po ľudských výkvetoch.

Cháron už čaká na druhom brehu,
zubatá brúsi si tupú kosu,
duša mu uniká v besnom behu,
pie posledný nápev svojho pátosu.

...