Pohľad do zrkadla beznádeje

(zdroj: Michal Škrabálek)

Chrapot duší v predpeklí,
sipot unavených pľúc
obťažkaných pľuzgiermi sveta,
dobro sme nadobro upiekli,
už len kosti pozametať.

Unavené obaly ľudí,
čo plazia sa po zemi,
učia sa pokrytectvu,
pokým mŕtvy sa nezobudí,
nevrátia sa k detstvu.

Asteroid ľudskej pýchy
blúdi v srdciach dospelých,
nemá kam naraziť,
lesk čepele tupej dýky,
čo dokáže krv zamraziť.

Kyslé dažde sĺz človeka,
rinú sa sťa monzúny,
záplavy striedajú suchá,
defektná duša mäkká
a všade hluchá.

Sedem divov vratit svetu,
sedem smrteľných hriechov,
šelest novoveku.
Drahé kamene svätosti,
sťa vzduch z deravých mechov
unikli človeku.