„Som ranná hmla,
úplne nepriehľadná.
No tak! Pohlaď ma!
Krásny chlad, však?
Som socha vo večnom parku.
Vyznamenávam len za zásluhy.
Kľakám pred tebou a prosím
o prijatie – mám dar...
Chceš tŕňový veniec?
Moje meno?! Nepoznáš ho?
Radšej nechci! Ukrývam sa
len za vaše nedokonalé prezývky.
A nikto mi nerozumie, ale ja všetkým.
Nevidíš ma? Len cítiš
moju meravú prítomnosť.
Neboj sa, neboj sa moja milá.
Ja prídem, nenechám ťa v štichu.
A potom sa prvýkrát zadívam
do tvojich očí a naposledy!"
7. nov 2006 o 06:43
Páči sa: 0x
Prečítané: 631x
Pozriem sa ti do očí
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)