Pamätáš sa, keď držal som ťa za ruku
a chcel som ti vyznať seba?
Predtým som trénoval len tak na suchu
a predstavoval som si teba.
Áno, povieš si, bolo to už dávno
a pošepneš do ucha: zabudni...
Mne je vo vnútri sparno
a nechcem počítať dni.
Často premýšľam, či zabudla si
na môj dotyk, pohľad.
Ja viem, si taká aká si,
no viem, že máš po láske hlad.
Síce som ťa už dávno nevidel,
stále si krásna, milá a jemná v mojich predstavách,
sám sebe som závidel,
pri našich spoločných hrách.
Uhas svoj smäd, ale ten pravý,
nie falošný, čo rozpaľuje len telo,
a život bude pre teba hravý,
Budeš vystupovať úprimne a smelo.
Usmej sa a už neplač.
Chcel by som pohladiť tvoju tvár,
nie, to nie je hra na plač.
ty si pre mňa tá súca a máš ten správny tvar.
Ani nevieš, ako clivo bolo mi,
keď videl som tvoj pohľad do neznáma...
Už to nie je ako predtým medzi nami,
hoc stále si moja krásna dáma.
Možno ranil som ťa nevediac,
že ty nie si ako ostatné,
ale už nemôžem viac.
Dúfam, že spomienka na mňa v tebe zostane!
