Hryzie ťa bezzubé svedomie,
hlboko do vnútra tvojho ducha,
ubližuješ plne a vedome,
úsmev ti krášli tvár zloducha.
Rana sa necelí, lež jatrí –
a ty? Nemo a rád ju ignoruješ!?
Na stupnici od 1 do 5 máš – za tri...
Nevadí ti to – pikle d’alej kuješ.
Zvyšky lásky a dobra sa ti tratia,
padajú do bezcitného prázdna tvojej osobnosti.
Tí s rohami a kopýtkami ti radia,
prikladáš k lícu pažbu z úmrlčích kostí.
Zavrieš slepé oči a doktneš sa spúšte...
Satanáš chechce sa a mädlí si dlane,
si Jeho ľavá ruka – záhradník v duší púšte
a tvoja láska obesila sa na hriechu lane.
Neveríš v Boha ale len v Diabla,
hoc Druhý bez Prvého nemožný jest.
Vodou nenávisti plníš džbán dobra,
ponúkaš chutnú otravu blížnym jesť.
Si zatratený naveky, bo slúžiš pánovi Zlému,
rúhaš milosrdenstvom nekonečného Svätého Ducha,
v pekle venovanú máš krásne žeravú celu,
ohnivá cesta cez širokú bránu je tak jednoduchá...
