Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
(zdroj: copyright (c) Michal Škrabálek)
Sedíš pri potoku a premýšľaš.
Prečo si tak namýšľaš?
Prečo si tak naivný
a sám sebe neverný?
Myslíš, že príde chvíľa krásna,
ani čo by padla z neba jasna.
No ona nepríde teraz a ani potom,
aj keď si zmáčaný krvavým potom.
Ona nepríde a neošetrí ti rany.
Tvoj let je let osamelej vrany,
ktorá síce je symbol počasia krásneho,
ale ty zahryzneš do jablka trpkého.
To jablko ti prinieslo to počasie,
preto je teraz na čase,
aby si ty opäť začal od základov,
a začni stavbou jablčných sadov.
