
Hľa vyšlo slnko ponad hory,
už aj hlad ťa morí.
No nie taký obyčajný hlad,
ale hlad, ktorý ti chce lásku dať.
Potrebuješ skúmať svoje pocity?
Nerob sa, že nič necítiš!
Ale zamysli sa dušou
a nepredvádzaj trápnu šou!
Lebo on, či ona potrebuje ťa,
to nik nezaprie, veď je sťa dieťa.
Potrebuje tvoj dotyk a slov láskanie,
tu nepomôže dusené plakanie.
Ale city daj plne najavo
a nepôsob váhavo.
Nech sa oprie vietor do plachiet tvojej lásky
a zaraz ti zmiznú všetky srdca vrásky.
Neboj sa, cit nezborí sa dažďom, vetrom,
keď ho postavíš na brale pevnom.
Na piesku však neoplatí stavať sa ti,
bo sťa domček z karát zborí sa ti.