Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
(zdroj: copyright (c) Michal Škrabálek)
Ty vieš, že to bolí,
kráčať nohou bosou
po sklamaní polí,
smutnou rannou rosou.
Ty vieš, že trpím,
kotúlajúc slzu lásky,
ako kuchta sipím
nadávky bez urážky.
Ty vieš, že ľúbim,
hoc sklamal som nekonečne
veľa ráz naše sľuby.
Klamstvá, úklady sú večné.
Ty vieš, že verím
v dobro všehomíru,
srdce ti nezverím,
nemám na to silu.
Ty vieš, že sa nádejám
v zázrak duší milovania,
nepatrím už iným ženám,
ľúbim teba do skonania.
