Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(9)
Besnota času ma väzní
v izbe obrázkov minulých.
Zriekam sa morálnych kázní –
v chrámoch, kde nebýva Boh.
Ozveny krokov do prázdna
rozvíria kruhy pokušení.
Všetci ma majú za blázna
v kazajke mojich previnení.
Rendez-vous vyčítavých pohľadov,
plní sa nepríjemnými otáznikmi.
Ťažko mi zachovať hlavu chladnou,
keď žhaví ma kypiaca krv.
Čo chcete? Čo vlastne chcete?
Nemám vysvetlenia svojich činov,
pre vás – Vy stádo slepé!
Však moju primitívnosť nechápete.
Zrnká môjho života padnú za obeť vetru
- vyslancovi mojich myšlienok.
Moje pľuvance ľudia aj tak zotrú
vo svojich špongióznych mozgoch.
Mlčíte – múdro, lebo neviete, čo povedať.
Oči chladné za prázdne viečka schováte,
Pochopiť pomätenosť je predsa veda,
smejem sa: sami ako blázni sa správate!
