Vyznanie nehy(e)

(zdroj: internet)

Vyzdobím bozkami
tvoju krehkú tvár.
Ktorej kontúry obkreslím
chvejúcimi sa prstami.

Mäkké, mäkké a hebké pery
vychutnám svojimi.
A toniem vo vášni dotykov,
elektrizujúcich moje zmysly.

Si tak – neopakovateľná,
neviem, ku komu ťa prirovnať.
Dochádzajú mi slová
a zostávajú len pocity.

Bojím sa, že rozplynieš sa mi,
ako ranná nedočkavá rosa,
keď pohladí ju teplo slnka.
A nezanecháš za sebou stopy.

S tebou zomrú moje sny,
môj spánok bude blúdiť
a hladať ťa v nekonečnosti.
Budeš mi chýbať.

Túžba ťa vlastniť
hraničí až s hriechom.
Dekameron mojej osobnosti
olizujú plamene citov.

No zabudnúť je tak zložité?!
Daj mi oceán času,
nech hltám dúšky dní,
ktoré zacelia mi rany.

Končia sa moje bezsenné noci.
Ďakujem ti nežná neha!