Vyznanie Pokory

(zdroj: Jiří Drašner , svetpohladnic.sk)

Vyznávam, očarený tvojou nehou,
ja nehoden tvojej pozornosti,
ľúbim ťa dušou celou,
preto odpusť moje ohavnosti.

V čase ponurosti, čím som zaslúžil,
ženu, ktorá vybrala si mňa?
Zatiaľ som len Jemu slúžil,
aj keď nestálo, ba až odo dna.

Ospravedlň moje hany a poklesy,
dokonalosť je tak daleko.
Stojím na múdrosti pomedzí,
nepevne, na svedomí mäkkom...

Ty si na inom brehu,
ovenčená darom trpezlivosti,
v šialenom behu,
so snahou postaviť mosty.

A čo len jeden vedie k tebe,
dosiahnuť druhú stranu-
hovoriť hladnému o chlebe,
guľu postaviť na hranu.

Svetlo nám ožiari cestu...
Harmónia, pokora a družnosť.
Za ruky vydáme sa k mestu,
tvoja ženskosť - moja mužnosť.