Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
Sťa verš dopadajúci na papier,
tieň vrhajúci láska,
bol dotyk ich pier,
na očiach skvela sa páska.
Sťa pierko letiace v noci ku hviezdam,
slnko nad oblakom,
bola ich ušitá vesta
husľovým slákom.
Tak ho neopusť,
bo on miluje ťa,
a to predtým mu odpusť,
veď to bola len prostá veta.
On chce tvoje vlasy voňajúce ružou,
túži po mäkkom, hebkom slove,
aj keby si mala tisíc mužov,
Len on ti píše PS: Love.
Je to tvoja prvá láska, pravá
a ty ľúbiš ho prevelice,
tak nech veky trvá,
nie ako let prepelice.
