Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Na hrsti veršíkov,
hodených pod nohy,
skÍzneme pomedzi strofy
rovno k epitafu.
Prológ je dávno za nami.
Čiernobielie mozaiky
stratili rámy,
no nerozpadli sa.
Namaľuj slová,
tak aby im nik
nerozumel
okrem nás.
Naša tajná reč,
ošatená
do nedokonalosti
sa stala materinskou.
Oprášim tóny
a nahmatám ťa
- nevidomú
s otvorenými očami.
Tak tu ležíme
a vrastáme do seba
navzájom prepletení.
Strácame sa
v slepom mlčaní
plnom lásky.
