reklama

„Opičenie“ ľudí a štátov (úvaha z roku 2000)

„Opičenie“ alebo preberanie a osvojovanie si zvyklostí, návykov, štýlov rôznych stránok života je fenoménom hlavne minulého 20-teho i terajšieho 21-vého storočia. Čo je vlastne jeho podstatou? Odpoveď je jednoduchá aj keď nie vždy celkom jednoznačná – vlastnosť človeka učiť sa, a chuť skúšať nové veci. Veľkú rolu tu hrá mentalita a emocionalita človeka. Tieto dve vlastnosti, ich hĺbka vplyvu na človeka a potom jeho prejavu k okoliu závisia od mnohých ďalších faktorov ako je výchova, návyky dané etnickou a národnou príslušnosťou. Emocionalita je vrodená vlastnosť, na ktorú vplýva duševný stav a aj vek človeka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)


Kto sa opičí?
Všetci, každý z nás, aj keď niektorí len minimálne, ale akési opakovanie po niekom máme všetci. Síce ako ľudia sme originálni a neexistuje kópia toho druhého. A aj keď veda je dnes už taj ďaleko, že dokáže klonovať živé organizmy, človek nie je len taký obyčajný živočích, ktorému stačí naklonovať rovnaký genotyp. Pretože to čo sa prejaví, teda fenotyp, nezavisí len od genetickej výbavy, ale aj od prostredia v ktorom človek vyrastá a žije. Každý tento človečí originál prebere niečo od iného originálu, takže vzniká akýsi megamix vlastnosti, názorov a štýlov, ktorého zloženie sa líši u každého indivídua. Aj keď je niečo spoločné, nikdy nie je rovnaké všetko.
Opičiť sa nemusia len ľudia ako osoby, ale aj ľudia zhromaždení v rôznych kolektívoch, spoločenstvách dokonca v štátoch, dokonca aj spoločenstvá štátov.
A v čom je možné sa opičiť? Odpoveď opäť jednoduchá, vo všetkom.
Ľudia ako jednotlivci sa môžu opičiť v správaní, v štýle reči, v obliekaní, v úprave zovňajšku, v spôsobe obliekania, verejného vystupovanie, stravovacích a iných návykov a pod. Jednoducho v čom sa opičiť dá, v tom sa my chudáci ľudia opičíme.
A od koho sa opičíme? Všetci od všetkých.
Ale dosť bolo všeobecnosti, prejdime k niektorým konkrétnym príkladom.
Naši starší spoluobčania tvrdia, že sa opičíme my mladí, a často zabúdajú na to, že oni, ako mladí, sa tiež opičili, a hovoriť „vtedy bola iná doba“ neobstojí, pretože vždy je niečo, čo je našim rodičom a starým rodičom, cudzie a nové, čo sa prieči zaužívanému a vymyká sa z tradičného. Treba priznať i to, že tu existuje enormný tlak médií, reklamy, ktorá nás prenasleduje na každom kroku a pokúša sa nás uloviť. V tom majú naši starší pravdu, toto tu v takej miere ako dnes nebolo.

Vezmime si len taký štýl obliekania ako príklad. Dnes sa mladí obliekajú ináč ako naši rodičia v sedemdesiatych rokoch. Síce o móde sa hovorí, že je to kolotoč, a všetko, čo tu bolo sa raz vráti. Je to pravda, len to čo sa vracia je v trošku a niekedy aj dosť zmenenej podobe oproti tomu originálu. Mnohí mladí hlavne tínedžeri sa chcú obliekať a obliekajú sa ako ich idoly, spevácke, herecké, športové, a niekedy sa aj tak správajú, čo nie je zlé ak si berú príklad len to pozitívne. Avšak sú prípady, kedy prevažuje žiaľ to negatívne. A práve to správanie je tou kosou čo udiera na kameň, tým opičením, ktoré vážne zasahuje nielen do života jednotlivca ale aj spoločnosti a štátu. Tu musí zohrávať veľkú úlohu výchova. Ale tá dnes v mnohých prípadoch absentuje, pretože rodičia sú zamestnaní zháňaním prostriedkov na živobytie a na výchovu akosi neostáva čas. Potom nám tu pobehujú trinásťročné „deti“ , ktoré fajčia, berú drogy, pijú alkohol, prepadajú sexu, len preto , že to počuli a videli v časopisoch, a v televízii, a nikto im nevysvetlil, resp. nemal čas vysvetliť, čo je správne, čo sa smie a nesmie. Často svoju úlohu akýchsi modelov v správaní nespĺňajú ani rodičia, z viacerých dôvodov, a potom dieťa nevie koho si má brať ako vzor, tak sa často vrhá na ulicu, do partií. Povieme si a čo škola, akú tá tu zohráva úlohu? Značnú, avšak to čo sa zanedbá doma sa v škole dobehnúť nedá.

A ešte nechcem nejako hodnotiť našich učiteľov, resp. školstvo, ale v disciplíne a výchove a to hlavne na základných školách sa máme ešte stále čo učiť. Možno sa niekomu bude zdať, že nepriamo volám po telesných trestoch, možno aj áno v správnom mieste , čase a dôvode. Taký je negatívny obraz opičenia týchto čias. Stačí si pozrieť štatistiku kriminality nedospelých resp. čakateľov na občiansky preukaz, ktorá sa čím ďalej zúfale zvyšuje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Určite má na opičenie vplyv aj otvorenosť hraníc a slabá legalizačná pripravenosť štátov.
Určite je na západe veľa dobrých vecí, ktoré sa dajú aplikovať aj u nás, prečo však mám taký pocit, že preberáme všetko, a dokonca viacej toho menej vhodného až nevhodného, na čo nie sme ešte pripravený, bez uváženia následkov. Možno sú to práve masmédiá, ktoré nás informujú nie o všetkom, ale len o tom, o čom nás chcú informovať. Predovšetkým sme to my ľudia, len na nás záleží, čo si vyberieme, pre ktoré veci sa rozhodneme, po kom a po čom sa budeme opičiť a do akej miery. Takisto je veľmi dôležité ovplyvňovať iných ľudí v tomto smere, predovšetkým tých, ktorí sú od nás nejakým spôsobom závislí, pre ktorých sme my autoritou, takým maličkým idolom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemám nič proti opičeniu, pokiaľ je to správne podľa nášho svedomia a uváženia . Je to na nás pre čo sa rozhodneme, akí sme znalí sveta, skúsení a múdri, aby sme neskôr nemuseli ľutovať, že sme prebrali niečo, čo sme ani nechceli, a čo už ide ťažko vziať späť.

Mirco Švercel

Mirco Švercel

Bloger 
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  0x

«Profunditas est homo et cor eius abyssus...» (Ž. 63, 6), čosi také - veľavrané ako:«Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť...» Zoznam autorových rubrík:  Poézia-VyznaniaPróza-PoviedkyPoéziaúvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu