Téma „fast fashion“ alebo po slovensky „rýchla móda“ je za posledný rok celkom „trendy“. Horšie je však to, že samotný problém už „trendy“ nie je. Témou udržateľnej módy sa v posledných rokoch zaoberá stále viac ľudí na celom svete. Nadnárodné módne reťazce s nálepkou „fast fashion“ reagujú na tlak z radov módnych aktivistov aj významných osobností z priemyslu. Neobchádza to nikoho a nič. Obchody už zaviedli spoplatnené igelitové tašky, sme viac a viac oboznamovaní s tým, že plátenná taška je to pravé a namiesto plastovej flaše nám stačí aj sklenená s vodou z vodovodu. Ľudia sa prebúdzajú (i keď podľa môjho názoru príliš neskoro) a začínajú si uvedomovať, že svet je skutočne zamorený množstvom plastov a bordelu. Ja som sa však hlbšie zamerala na tzv. rýchlu módu, ktorá sa však podľa môjho názoru dostatočne nepropaguje.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kde putuje použité oblečenie? Faktom je, že módny priemysel je 2. najšpinavší a najneetickejší priemysel na svete - životné prostredie znečisťuje predovšetkým vo fáze výroby a farbenia textilu. V Číne sa hovorí: „Ak chcete vedieť, aká je trendy farba sezóny, pozrite sa, akú farbu majú naše rieky.“ Textilný odpad predstavuje na Slovensku približne štyri percentá zo všetkých odpadov, ktoré vyprodukujeme. V praxi to znamená, že ide o štyri až 12,6 kilogramu textílií na každého Slováka ročne. Toto číslo sa každý rok zvyšuje. Podľa štúdií, ktoré cituje denník The Guardian, vydrží britskému spotrebiteľovi jeden kus oblečenia v priemere 3,3 roka. Iné štúdie hovoria len o dvoch rokoch. Potom skončia na skládke, v lepšom prípade smerujú na charitu či do kontajnerov určených na zber oblečenia. Čo sa ale stane s oblečením, ktoré je tak poškodené alebo vynosené, že ho nik nemá záujem dať do second handu?
Fast fashion je najnovší druh módy rozšírený po celom svete. A je skoro dokonalý pre tých, čo radi nakupujú, no nemôžu na svoju záľubu minúť horibilné sumy. Predstavuje kúsky, ktoré sú vernými kópiami diel svetových módnych návrhárov. Tieto kópie visia vo výkladoch obchodov vo veľmi krátkom čase, a čo je hlavné, kúpime ich za dostupné a nízke ceny. Neuvedomujú si, že tým podporujú rýchlu módu, čo znamená, že daný módny kúsok po jednej sezóne je vhodný akurát tak na umývanie dlážky. Neskôr ho vyhodia a kúpia si nový, síce tiež nie drahý, avšak dopad na naše životné prostredie je katastrofálny.
24. apríla 2013 sa zrútila budova Rhana Plaza v Bangladéši, v dôsledku čoho zahynulo viac ako 1100 ľudí. Továreň na oblečenie s dvomi nelegálnymi poschodiami deň predtým evakuovali z dôvodu narušenia statiky. Ale v deň tragédie boli robotníci pod hrozbou straty mesačnej výplaty, nútení vrátiť sa do práce. Tento deň je označovaný ako jeden z najtragickejších dní v dejinách módneho priemyslu. Bohužial, až vtedy si ľudia začali uvedomovať, že je to vážnejšie, než si mysleli. Keď skončia prírodné vlákna ako bavlna, ľan, hodváb alebo polosyntetické vlákna vyrobené z celulózy rastlinného pôvodu na skládke odpadu, vzniká rozkladom nebezpečný skleníkový plyn – metán. Na rozdiel od banánových šupiek však oblečenie nemožno kompostovať, dokonca ani vtedy, ak je vyrobené z prírodných materiálov. „Kým sa z prírodných vlákien stane oblečenie, prechádzajú na svojej ceste rôznymi procesmi,“ hovorí Jason Kibbey zo Sustainable Apparel Coalition. “Sú bielené, farbené, potlačované, prané v chemických kúpeľoch.” Tieto chemické látky môžu z textílii preniknúť cez nedostatočne izolované skládky až k podzemnej vode. Pri spaľovaní môžu tieto toxíny preniknúť do ovzdušia." Prvou otázkou je spotreba vody. Každý rok sa vyrobia dve miliardy kusov džínsov a na výrobu každého kusu sa spotrebuje až 7 000 litrov vody. Pri výrobe jediného trička sa minie 2 720 litrov vody, čo predstavuje priemernú spotrebu vody jedného človeka za tri roky. Smutné a šokujúce zároveň, však?
Módny priemysel zamestnáva viac ako 30 miliónov ľudí, z ktorých väčšinu držia pod úrovňou chudoby v tzv. modernom otroctve.
V nadväznosti na túto udalosť bolo založené hnutie Fashion Revolution, ktorého kampaň pôsobí vo viac ako 60-tich krajinách sveta. Fashion Revolution za svoje ciele pokladá transparentnosť výroby odevného priemyslu, zlepšenie pracovných podmienok, dodržiavanie ekologických štandardov, ale tiež ochranu prírodných zdrojov. Bojuje za zodpovedný, uvedomelý a udržateľný módny priemysel.
Ako predísť rýchlej móde?
Znečistenie nie je len na životnom prostredí ale aj v našom prípade. Minulý týždeň som si kúpila rifle, ktoré sú z reťazca podobného, ako je fast fashion, akurát že na „nižšej úrovni“. Po ich prvom vypratí som ich mala celý deň na sebe a večer, keď som si ich dávala dole, mala som na nohách čiernu farbu, čo bola farba práve tých nohavíc. Takže nielen konzumáciou nezdravého jedla, ale aj nosím oblečenia rýchlej módy dávame do seba chémikálie, akurát že cez kožu.
Sme v dobe, kedy sa ťažko pohneme iným smerom. Návrhy na zmenu situácie padli od rôznych módnych stajlistov. Odporučili, aby sme sa zamerali na domácich módnych dizajnérov a na oblečenie, ktorého pôvod je z domácej krajiny.
Čiže moja otázka: ako ja predídem fast fashion a ako ja môžem predísť tým, že budem ničiť prírodu? Tým, že okrem igelitových tašiek a fliaš budem rešpektovať to, že nepotrebujem mať 5 takých istých čiernych lacných tričiek ale že môžem mať jedno, drahšie, no kvalitné, ktoré mi vydrží viac ako len jednu sezónu. Treba si uvedomiť, že nesmieme byť materialistické svine, ktoré si nevážia matku Zem a nemajú problém ju zamoriť hocičím, veď vraj znesie. Módny priemysel je problémovejší, než sa možno zdá a je potrebné si to čím skôr uvedomiť, dokým nás veci nezahltia aj na skládkach či v prírode.
