Príbeh o tom, ako prešiel Irak do vlastníctva USA.
Príprava: Ako predvoj okupačnej armády, vždy idú rôzne ,,mimovládne organizácie" ( think tank), ktoré sú nasadzované do jednotlivých krajín na ovplyvňovanie politiky cez korumpovanie médií a politikov.
Úloha médií
Médiá uverejňujú články schválené tlačovými odbormi ministerstiev celého sveta. Ak začnete ako novinár písať veci, ktoré sa týmto ľuďom nepáčia, prestanete existovať v tom zmysle, že Vás nebudú pozývať na oficiálne tlačovky, respektíve budú ignorovať vaše otázky, môžu Vás onálepkovať, zdiskreditovať a môžete komentovať akurát tak funusy. Existuje strach zo straty prestíže, zamestnania, strach, že Vás onálepkujú ako nevlastenca, konšpiračného teoretika. Novinári aj pred Irackou inváziou citovali politikov. To je v poriadku. Ak však politici zavádzajú, je treba klásť správne otázky a predkladať verejnosti vyvážené spravodajstvo, z ktorého si môže urobiť názor. Vojna v Iraku bola totiž vojnou, v ktorej sa médiá stali ,,prostitútkami" ministerstiev vojny a dezinformácii.
,,Embedded" - vložení novinári
Ministerstvo obrany USA, pri invázii včlenilo vyše 700 novinárov do svojich jednotiek. Novinári tak mohli ísť iba na miesta, kam rozhodol veliaci dôstojník a ich ,,správy" podliehali kontrole armády. O jednostranné informácie bolo postarané... Dnes mnohí spravodajcovia priznávajú svoje chyby, argumentujúc strachom zo straty kariery.
,,Embedded" žurnalistika proste podáva veci z uhlu pohľadu vojakov. A pre nich sú všetci, na ktorých strieľajú - nepriatelia. Nikdy sa tam nespomína pohľad civilných obetí. Preto v našich médiách o nevyprovokovaných masakroch civilistov vieme veľmi málo. V deň Bostonského útoku, v Irackých mestách pri bombových útokoch zahynulo 55 ľudí a okolo 290 bolo zranených. Jeden deň v Iraku...
Plánovanie invázie a plánovanie koristi
,,Mimovládka" s názvom ,,Projekt pre nové americké storočie" vypisuje už od r. 1998 dopisy najskôr B. Clintonovi a neskôr G. W. Bushovi (odsúdenému v r. 2012 súdom v Kuala Lumpur za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spolu s T. Blairom), v ktorých navrhuje zmenu režimu v Iraku. V r. 2000 vo svojej štúdii ,,Rebuilding america´s defenses", počíta s dosiahnutím kontroly nad ropou v regióne Blízkeho východu a strednej Ázie v priebehu niekoľkých rokov a navrhuje v pláne pre Irak - zosadenie Saddáma Husseina. Výsledky tohoto plánovania vidíme po 10 rokoch: Irak, Afganistan, Egypt, Lýbia, Sýria, Irán, etc. etc...
Bezletové zóny
Od Vojny v zálive (2. augusta 1990 - 28. februára 1991) mali spojenci (USA, UK, Francúzsko), vytvorené bezletové zóny, ktoré spôsobovali konflikty, prerastajúce do útokov a v r. 2002 do bombardovania cieľov v Iraku (v septembri 2002 bolo zhodených vyše 54 ton bômb).
Sankcie
Behom celých 90 rokov a prakticky až do invázie, bola na Irak uvalená blokáda a sankcie, vedené spojencami a OSN, ktoré krajinu odrezali od zdrojov, vyhladovali a mali za následok stovky tisíc obetí. V r. 1998 UNICEF informoval o úmrtí viac, ako 500 000 detí, ako priamy dôsledok blokády a sankcií, pod dohľadom demokratických štátov a médií.
Vymyslené dôvody na inváziu, klamstvá, podvody - Film: Vojna, ktorú nevidíte
Vo februári r. 2003, americký minister obrany Collin Powel presadzuje v OSN inváziu do Iraku pomocou prezentácie, v ktorej bez naozajstných dôkazov najskôr tvrdí o napojení Iraku na terorizmus (nepotvrdilo sa, resp. je to prakticky neoveriteľné), rozdiely v nahlásenej výrobe antraxu a skutočnej, ktorá je údajne 3 x vyššia(detto), potom ukazuje satelitné zábery rôznych objektov, v ktorých sa majú nachádzať zariadenia schopné vyrábať ZHN (zbrane hromadného ničenia), opäť bez dôkazov. Na konci povedal, že Irak chce pomocou nich získať moc, vyhrážať sa, a ak mu v tom nezabránime...
Zdrojom pre tieto tvrdenia bol informátor západných rozviedok, al-Janawi. Ten o 8 rokov neskôr povedal, že si Saddámove ZHN vymyslel, pretože túžil po demokracii.
TV Fox to ihneď v hlavných správach označila za:,,nezvratný, nepopierateľný, nezmeniteľný dôkaz... bolo to ohromujúce, drvivé, spústa nevyvrátiteľných dôkazov". Alebo: ,,Predpokladáme, že každý Američan dnes podporuje našu armádu a pokiaľ toho nie je schopný - že bude držať hubu."
Rešpektované médiá v USA, ako N. Y. Times, alebo v U.K. Observer, tiež bez dôkazov zverejnili tvrdenia, že Irak vlastní ZHN. N. Y. Times sa o rok ospravedlnili... David Rose z Observeru, ktorý tvrdil to isté, o tom dnes hovorí: ,, Bola to znôška lží. To čo sa deje v Iraku je obludné. Ako novinári sme spoluvinníci..." BBC - ,,boli sme podvedení politikmi, ktorí nám tvrdili, že pre svoje zámery majú dôkazy. A nedošlo nám to, kvôli nemožnosti priameho prístupu, keďže ,,dôkazy" sa dali získať iba pomocou spravodajských služieb. Neskôr, keď sme si uvedomili, že ZHN tam neexistujú, bolo už neskoro..."
Dôkazy boli, ale opačné - a tie nikto nechcel ani počuť, ani zverejniť - osud Iraku bol spečatený
Šéf zbrojných inšpektorov OSN v r. 1991 - 1998, Scott Ritter: ,,V r. 1991 mal Irak významné kapacity v oblasti chemických zbraní, biologických zbraní, kapacity k výrobe jadrových zbraní a kapacity k výrobe balistických striel dlhého doletu. Stav r. 1998 bol však taký, že kompletná infraštruktúra schopná vyrábať uvedené zbrane bola rozobraná, odzbrojená, zničená UNSCOMom, alebo samotnými Irackými inštitúciami pod kontrolou a mandátom UNSCOM. Program biologických zbraní bol ukončený a zlikvidovaný, vrátane zariadení. Program jadrových zbraní - zlikvidovaný aj so zariadením. Program chemických zbraní - zlikvidovaný, aj so zariadením. Program balistických rakiet - kompletne zlikvidovaný - vrátane zariadení. Irak mal povolený iba vývoj a výrobné kapacity rakiet s doletom do 150 km. Takže ak mám stanoviť v r. 1999 ohrozenie, ktoré predstavujú tieto Iracké zbrane hromadného ničenia, toto sa rovná nule - neexistuje." Scott Ritter v r. 1999 a r. 2003 na BBC.
BBC odvysielala svedectvo Scotta Rittera, ako jednej z rozhodujúcich autorít pre posúdenie stavu Irackých ZHN, v r. 2003, cca mesiac pred inváziou - o 3 hodine ráno!
20. marca 2003 začala invázia s príznačným názvom ,,Iracká sloboda".
Nebudem popisovať priebeh bojov, ani víťazstvo tých ktorí dobyli a dodnes okupujú Irak. (Oficiálne bola vojna ukončená 18. 12.2011). V Iraku žije viac, ako 27 miliónov ľudí, z toho cca 80 % Arabov a 20 % Kurdov, takmer všetko obyvateľstvo je muslimské, 70 % tvoria šiíti a 30 % suniti, pričom medzi týmito dvomi islamskými smermi existuje neprekonateľný spor o dogmy a podstatu, presnejšie o legálne nástupníctvo Proroka.
Ordo ab chao - poriadok z chaosu
Irak bol najskôr uvrhnutý do chaosu, aby po jeho ukončení boli noví vládcovia vítaní ako osloboditelia, ktorí obnovili poriadok.
Iracká sloboda v praxi je chaos občianskej vojny, na pozadí ktorej dobyvatelia dosadili bábkovú vládu, rozparcelovali krajinu a jej obrovské ropné zdroje nasmerovali cez svoje firmy do demokratických krajín, na podporu trhovej ekonomiky.
Výnosmi z ťažby ropy sa platia aj nemalé vojnové reparácie víťazom, aj reparácie za Kuvajtskú vojnu. Irak sa stal kolóniou a cez pôžičky poskytované obvyklými rozvojovými inštitúciami, ako MMF, si kupuje obnovu infraštruktúry, ktorú mu budujú západné firmy. Scenár zotročenia na sto rokov sa naplnil.
Po ukončení bojov a zrútení režimu sa spojenci postupne zamerali na hľadanie dôkazov, aby spätne ospravedlnili inváziu. Nasadili pátracie tímy v počte viac, ako 1 400 ľudí, ktorí prechádzali po všetkých dopredu známych objektoch a hľadali a hľadali. Nebudem Vás napínať - nenašli nič, čo by médiá mohli slávnostne svetu ukázať a povedať:,,Mali sme pravdu. Svet bol v ohrození."
Šéf zbrojných inšpektorov, Scott Ritter:,,Po dobytí Iraku sa našlo všetko tak, ako to stálo v správe pre OSN - neexistovalo zariadenie, ktoré by nebolo odzbrojené, zlikvidované, či nami riadne zapečatené."
Humanitárna katastrofa a počítanie mŕtvych
Odhaduje sa, že v priebehu sankcií, blokády, vojny, občianskej vojny a súčasnej okupácie, bolo zabitých viac ako 1 milión ľudí. 90 % z toho boli civilné obete. V dôsledku vyššie spomínaného muselo opustiť domovy viac, ako 4,5 milióna ľudí.
Túto katastrofu nespôsobil Hitler v koncentračných táboroch, ani Stalin v gulagoch, spôsobili ju predstavitelia krajín, ktoré si hovoria demokratické. Vojnoví zločinci, ako G. W. Bush, T. Blair a ďalší, sú na slobode a zatiaľ jediný súd v Kuala Lumpur vyriekol platný verdikt: Vinní.
Spravodlivosť v ostatných častiach sveta je zatiaľ slepá.
Ak však veríme, že demokracia je vláda ľudu, potom sme za toto, prostredníctvom tých, ktorých sme zvolili, zodpovední aj my - démos - ľud. Je na nás, kedy to pochopíme a ako sa z tou zodpovednosťou vyrovnáme.
With respect
Dominik Svetík
