V prvom rade som si uvedomil, že všetci traja doterajší prezidenti SR, sa nimi stali vďaka vôli, moci, úmyslom, strategickým chybám, alebo osobným snahám a ambíciám V. M.
1. Prezident - M. K., 1993 - 1998. ( Prezidentom sa stal vďaka vôli a moci V. M.) Prvým ponovembrovým prezidentom SR, sa stal M.K. Ako člen strany, ktorú založil a viedol V. M., sa prezidentom stal vďaka moci, vôli a želaniu V. M. Mal byť, podľa toho, ako sa choval dovtedy, bezproblémovým a vazalským prezidentom vtedy najsilnejšej politickej strany, riadenej ako súkromná eseróčka, ale tak je do dnešných dní riadená takmer každá - a nielen Slovenská politická strana. M. K. ale sklamal očakávania V. M., ako svojho politického designéra a z mne neznámych príčin sa stal jeho oponentom. Zabudol, že prezidentom sa stal iba preto, že jeho tvorca očakával, z opäť mne neznámych príčin, ale zrejme po osobnom ubezpečení, že ,,bude držať lajnu". Je nad slnko jasnejšie, že ak by toto M. K. svojmu nadriadenému V. M. nesľúbil, nielenže by sa prezidentom nestal, ale v politike by si už - pravdepodobne - nevrzol. Preto prechod prezidenta -vazala - do tábora opozície, vyvolal na Slovenskej politickej scéne obrovské turbulencie, ktorých následky zostali ani nie tak nevyšetrené, ako nepotrestané a to hovorím o prekročeniach zákona z obidvoch táborov. Jeho prezidentovanie v r. 1993 - 1998, bolo poznačené neúctou zo strany vládnej moci reprezentovanej stranou V. M. a spol., neskôr osobnou tragédiou kvôli zavlečeniu jeho syna do zahraničia. Bolo viac ako logické, že v čase ,,voľby" prezidenta Slovenským parlamentom, nebudú ,,politické hodiny" tikať M. K. viac, ako jedno prezidentské volebné obdobie. Jeho spor s V. M. (a samozrejme aj spôsob vládnutia V. M.), však aktivoval v opozícii sily dovtedy netušené a tie za pomoci peňazí, think - tangov, zahraničných veľvyslancov a iných agentov, stvorili zoskupenie, ktoré na prekvapenie všetkých, ale hlavne samotného V. M., odpískalo jeho pôsobenie na čele vlády, keď sa zdalo, že to vďaka jeho počiatočnej obľúbenosti v pospolitom ľude, má vyárendované na sto rokov.
2. Prezident - R. S., 1999 - 2004. (Prezidentom sa stal hlavne vďaka snahe V. M., stať sa prezidentom.)
Tento záhadný, nie však politicky neobratný človek, bol zvolený v 1. priamej voľbe prezidenta v SR, v r. 1999. V r. 1983 - 1986, teda keď vonku ,,zúril socializmus" bol prvýkrát primátorom Košíc a neskôr sa stal šéfom Východoslovenského krajského výboru. Určite vedel, v ktorej kancelárii sedí ,,ŠTB", preto bolo prekvapením, keď opozícia po víťazstve vo voľbách v r. 2008, nedokázala postaviť proti V. M., človeka s vyšším morálnym kreditom, čomu som sa ale po rokoch tiež prestal čudovať. V strachu, aby sa prezidentom SR nestal V. M. a iste aj so škrípaním zubov, bývalí politickí disidenti odporúčali národu, aby volil ,,menšie zlo", ktoré bolo zosobnené práve v R. S., vtedy lídrovi zvláštnej strany (že SOP?). Dúfam, že sa dožijem časov, kedy nám naše politické reprezentácie nebudú odporúčať zlo, aj keď ,,menšie", ale nájdu a odporučia nám dobro. Budú ale musieť hľadať inde, ako vo svojich radoch, čoho sú zatiaľ nie veľmi schopní. Samotné prezidentovanie R. S. a jeho činy počas neho, nevyniesli na svetlo nič štátnické, žiadny skutok, ktorý by si dejiny zapamätali a tak v učebniciach ,,hlavne jeho meno, bude jeho politickým epitafom".
3. Prezident - I. G., I.obdobie, 2004 - 2009. II. obdobie,2009 - 2014. (Prezidentom sa stal vďaka tomu, že ho V. M. nezaradil na kandidátku vo voľbách do NR a vďaka snahe V. M., stať sa prezidentom).
Tu je jasne vidieť, kto viac, ako desaťročie bytostne ovládal Slovenskú politickú scénu. I. G. svoju politickú karieru budoval v strane V. M. A úspešne. V r. 1990 - 1992 zastával post Gen. prokurátora Č-SFR v Prahe. Z postu bol odvolaný prezidentom pre nečinnosť pri vyšetrovaní kauzy ,,zmiznutých dokumentov ŠTB". Z ,,Tisovej vily" sa v čase, kedy Slovenské min. vnútra už ovládal V. M., údajne záhadne stratilo niekoľko zväzkov s menami spolupracovníkov ŠTB. Keďže napr. zväzok ,,Doktor", by bol bránil politickej kariere jedného významného ponovembrového štátnika, bolo viac ako logické, že neskôr bol I. G. poverovaný tými najdelikátnejšími prípadmi, neprajníkmi niekedy označovanými, ako ,,noc dlhých nožov", ,,prípad odobratého poslaneckého mandátu" a pod. Keďže tieto a iné kauzy sa síce nepodarilo utajiť, ale podarilo sa ich ustáť, bol I. G. vždy približne mužom č. 2 - 4, jednak v hierarchii strany, jednak v štruktúrach parlamentu, či štátu. A veľmi si aj zapamätal, ako osudovo môže byť dôležité, kto je na mieste Generálneho prokurátora.
Až ho raz jeho šéf nezaradil na kandidátku do volieb do NR. Chcel aj niečo povedať, ale nepustili ho pred mikrofón so slovami:,,Ivan, my si tu schôdzu rozvracať nedáme." Vtedy sa zdravo naštval. Založil, tak ako jeho predchodca, bezvýznamnú stranu a v prezidentskej priamej voľbe, vďaka podceneniu zo strany voličštva vládnych strán, ktoré si myslelo, že stačí ísť voliť až v druhom kole, postúpil do finále a ocitol sa tak zoči - voči, svojmu politickému šéfovi z posledných rokov. Sklamané vládne strany opäť neprekročili svoj tieň, ani svoj charakter a opäť tu bolo odporučenie, aby ,,Slovensko volilo menšie zlo". A tak sa opäť prezidentom Slovákov, stalo ,,zlo" a nie dobro. Aj keď, údajne, menšie. V charaktere, skutkoch, osobnosti.
A čo bude po desiatich rokoch prezidentovania I. G. v dejepisoch pod heslom s jeho menom? Aký štátnický čin, aký skutok, aké perly ducha? Správne. Pod jeho menom bude, tak, ako v prvých dvoch prípadoch, primálo miesta na vzletné veci, či opisy charakteru. Aby dejepisci neurazili, nemôžu sa v živote a diele pánov prezidentov veľmi rýpať.
Ak sa vrátime k otázke designovania Slovenských prezidentov, či ich voľby občanmi, musíme konštatovať, že za okolnosťami akými sa k svojej kariérnej funkcii dostali, vždy stála vôľa, moc, alebo snaha V. M. V prípade M. K. to bola jeho vôľa a moc stvoriť prezidenta. V prípade R. S. a I. G., to bola zase snaha V. M. stať sa prezidentom, v prípade I. G. aj neprezieravosť V. M. Veď ak by svojho verného odmenil poslaneckým mandátom aj na ďalšie obdobie, nemusel by si vyčítať, že kvôli svojej ješitnosti, sa bude musieť 10 rokov dívať na človeka, ktorý sa stal prezidentom vďaka jeho strategickej chybe.
A čo my, priatelia? Máme prezidentov, akých si zaslúžime?
With respect
dominik svetík
