1. Mníchovská dohoda, 30. september 1938
V r. 1938 Hitler odovzdal ČS vláde požiadavku na pripojenie pohraničia, Sudet, v ktorých žilo vyše 3 mil. obyvateľov Nemeckej národnosti, k Nemecku. Vláda ČSR túto požiadavku odmietla. Následne 10. septembra 1938 vlády V. Británie a Francúzska predostreli Vláde ČSR túto požiadavku vo forme ultimáta s tým, že ak Vláda Československa vydá Sudety Nemecku, zostane ČSR spojencom V. Británie a Francúzska. Ak však ČSR odmietne, nemôže rátať pri prípadnom napadnutí Nemeckom, s ich pomocou. Vláda ČSR po vedením M. Hodžu túto podmienku najskôr prijala, neskôr, po protestoch, bola 22.9.1938 nútená podať demisiu. Nová Vláda gen. J. Syrového nariadila 23. septembra 1938 mobilizáciu a ČS armáda bola pripravená v bojovej pohotovosti na obranu hraníc.
Mníchovská konferencia sa uskutočnila v dňoch 29. - 30. 9.1938, za účasti V. Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska.
Výsledok: Konferencia rozhodla o odstúpení ČS územia, tzv. Sudet - Nemecku.
ČSR stratila 38% územia Čiech a Moravy a cca 4,8 mil. obyvateľov.
Súčasťou Mníchovskej dohody bol aj dodatok vo veci územných požiadaviek Maďarska. Konferencia rozhodla, že ČSR má v lehote 3 mesiacov uzavrieť s Maďarskom dohodu o odstúpení územia na Slovensku. Voči ČSR vznieslo územné nároky aj Poľsko (21.9.1938), ktoré 1. októbra 1938 anektovalo Těšínsko.
2. 1. Viedenská arbitráž, odstúpenie časti Slovenského územia Maďarsku a Poľsku
Keďže rokovania o územných nárokoch Maďarska voči ČSR, neviedli k dohode, požiadalo Maďarsko o zvolanie konferencie v duchu záverov z Mníchova.
1.Viedenská arbitráž sa konala vo Viedni, dňa 2. novembra 1938, za účasti Nemecka (Ribbentrop, Goring), Talianska (Ciano), Maďarska (Kanya, Teleki). Za ČSR sa zúčastnili Chvalkovský, Krno, Ďurčanský, Vološin (preds. vl. Karpatská Ukrajina - do 8.10.1938 Podkarpadská Rus).
Výsledok: Konferencia nariadila ČSR odstúpiť v prospech Maďarska územia na línii Senec - Galanta - Vráble - Levice - Lučenec - R. Sobota - Jelšava - Rožňava - Košice - Michaľany - V. Kapušany - Užhorod - Mukačevo (vrátane vymenovaných miest), až po hranice s Rumunskom. Spolu 11 882 km2. Pri stanovení tejto hranice bola Mníchovskou dohodou stanovená zásada sčítania obyvateľstva z r. 1910, teda ešte pred vznikom ČSR a takto bola ohrozená napr. aj Bratislava.
Môj koment: Toto územie, ktoré predstavovalo cca 20% vtedajšieho územia SR, na takmer sedem rokov, až do skončenia 2. sv. vojny pripadlo Maďarsku, aj s takmer 300 tis. občanmi Slovenskej národnosti. Tak dlhá doba asimilácie, prispela nesporne k tomu, že dnes Maďarsko vďaka jednak národnostným Maďarom, ale aj asimilovaným Slovákom, má na tomto území tzv. piatu kolónu, ktorá mu môže poslúžiť v budúcich snahách o rozbitie SR. (Autor netvrdí, že Maďarsko takéto snahy má. Autor takéto snahy ľudí, stojacich nad vládou Maďarska, nevylučuje).
226 km2 územia, prevažne Oravy a Spiša bola ČSR nútená odstúpiť v prospech Poľska.
1. októbra 1938 vstupujú jednotky Wehrmachtu na územie ČSR, začína sa vysťahovávanie ČS obyvateľstva.
3. Odstúpenie prezidenta ČSR, autonómia SR, Hitlerov rozkaz na likvidáciu ČSR
5. októbra 1938, teda päť dní po Mníchovskej konferencii, odstupuje Dr. Eduard Beneš, z postu prezidenta ČSR.
Na druhý deň, 6.októbra 1938 podpisujú predstavitelia Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany a prevažnej väčšiny ostatných Slovenských politických strán (okrem SD a KSS), Deklaráciu autonómie Slovenska, známu ako Žilinská dohoda. Túto deklaráciu 22. novembra 1938 Národné zhromaždenie ČSR, ústavným zákonom 299/1938 prijalo ako Zákon o autonómii Slovenskej krajiny. (Výkonný výbor SD sa pod dohodu podpisuje dodatočne).
6. októbra 1938 zároveň Vláda ČSR vymenováva J. Tisa za ministra pre správu Slovenska, pod pôsobnosť ktorého patrilo zároveň aj Min. vnútra.
Môj koment: Pražská vláda schválila Žilinskú dohodu 6.10.1938, s uspokojením ju prijala aj Česká tlač. Vláda deň predtým prijala uznesenie o Osobitosti Slovenského národa, upravila jazykovú otázku a zriadila ministerstvo pre Slovensko.
Neskôr po tomto akte, rozhodnutím Slovenského snemu, bola KS rozpustená a prešla do ilegality. V novembri 1938 bola zastavená aj činnosť SD, neskôr aj SNS. 18. decembra 1938 sa konali voľby do Snemu. Bola však povolená iba jednotná kandidátka. Lehota na podanie kandidátnych listín bola iba 24 hodín. HSĽS tak prakticky vylúčila z politického života SR ostatné strany a týmto nedemokratickým krokom (nie však jediným) sa posunula do pozície totalitnej štruktúry, po vzore Nemeckej NSDAP.
Hitler v rozkaze z 21. októbra 1938 nariaďuje likvidáciu zvyšku Československa.
4. Druhá Česko - Slovenská republika
30. novembra 1938 bol zvolený za prezidenta Emil Hácha a zmrzačený štát sa začína nazývať Česko - Slovensko. Federácia sa skladala z troch častí: Čechy a Morava, Slovensko a Karpatská Ukrajina, ktorá podobne ako Slovensko, 8.10.1938 vytvorila autonómnu vládu. Predsedom vlády ČSR sa stáva Jan Beran.
Pokračovanie...
With respect
dominik svetík
Zdroje:A. Rašla, E. Žabkay: Proces s Dr. J. Tisom,Tatrapress 1990, Wikipedia, M. Krušina: 30. september, deň keď bola podpísaná Mníchovská dohoda.
