Židovstvo je monoteistické náboženstvo, v ktorom praotcovia, proroci a vlastne celý historický židovský ľud v priebehu vekov a ťažkých skúšok prijali Hospodina za jediného boha (aj keď sa často spomínajú aj iní bohovia). Hospodin si vyvolil svoj ľud, vyviedol ho z Egypta, putoval s ním púšťou, priviedol ho do Zasľúbenej zeme, vyzdvihol rodovú hierarchiu, dal mu zbierky zákonov a návodov na množstvo úkonov jednak v bežných medziľudských vzťahoch a jednak vo vzťahu k samotnému Hospodinovi, ktorý priamo prebýval medzi svojim ľudom a denne ho viedol, pozdvihoval, trestal, kŕmil, vyhladzoval pred ním národy, učil ho, dal mu základy morálky, zaviedol prísne pravidlá atď. Medzi Hospodinom a jeho ľudom došlo k zmluvnému vzťahu, ktorý inicioval Hospodin, spečatenému nielen historickými udalosťami (vyvedenie z Egypta), ale aj súbormi zákonov, zásad, záväzkov a predpisov, ktorých dodržiavanie bolo súčasťou vyvolenia. Izrael zasa pri dodržiavaní zmluvných zákonov sa teší z výhod, ktoré z tohto vyvolenia plynú. Kult, ktorý bol takto vytvorený sa vzťahoval na dennú prítomnosť Hospodina vo svätostánku, ktorý putoval spolu s Izraelitmi. Tento svätostánok obsluhoval rod Lévijcov, ktorí boli kňazmi najužšieho okruhu. Tento kult vzťahujúci sa aj na denné obetovanie zvierat na oltári vo svätostánku, údajne zanikol po dobytí Jeruzalema Rimanmi, v r. 70 a zničení chrámu spolu s kňazstvom. Civilný náboženský život sa z najužšieho kruhu preniesol do synagog a židovských domácností a sústreďuje sa na dodržiavanie predpisov a úkonov okolo sviatkov, rituálov, jedál, očisty, obriezky, zvykov, atď. Existuje ortodoxná časť židovstva, v historických kňazských rodových líniách, ktoré sú Hospodinom viazané vykonávať obrady a obete ,,až do konca dní", a v tejto sa tisícročné Božie nariadenia, rituály a zvyky, pravdepodobne konajú. Elita vyvoleného národa, napriek ťažkostiam a útrapám, pravdepodobne nezabudla na svoje záväzky.
Existuje vzťah, založený na Hospodinových sľuboch Abrahámovi, Mojžišovi a ďalším dodnes? Ľud, ktorý si Boh vyvolil, si sám má vyvoliť dobro a nie zlo, život a nie smrť (D 30, 15-20).
Keď sa začítate do diela židovského historika Josefa Flavia, napr. Vojna židovská, nájdete tam dejiny plné násilia, vrážd, úkladov, boja o moc, lúpeží, zrady. Rovnako ako u bežných, nevyvolených národov. Židia a ich vodcovia často zabúdali na Desatoro, ktoré im Hospodin dal prostredníctvom Mojžiša na hore Sinaj. Nesúďme však, aby sme neboli súdení. Táto otázka, či Hospodin považuje svoj zmluvný vzťah za platný, logicky nemôže byť zodpovedaná nami...
With respect
Domino Svetík
