Prešiel som Rakúsko - Českú hranicu, cesty sa zhoršili, áut pribudlo, ale do ,,Budějic" som dorazil v kľude, absolvoval som nejaké stretnutia a pre spiatočnú cestu som si vybral smer Brno. Stmievalo sa a hneď po prvej megaobchádzke som začal svoje rozhodnutie ľutovať. Naposledy som po tej ceste okolo Třeboňe a Juhočeských rybníkov išiel, keď som skoro pred tridsiatimi rokmi, na starej ,,Tisícke", ,,valil" bráchovi na prísahu do Prachatíc. Ani vo sne ma nenapadlo, že za taký dlhý čas, z toho 22 rokov demokracie, štát, ktorý si berie Vaše dane, sa tak málo stará( a teraz hovorím iba o tejto oblasti), o rast kvality života svojich občanov. Veď prečo ľudia žiadajú o dôveru, o dovolenie, o česť, riadiť štát? Podľa nepísanej dohody, Vy im odovzdávate svoje dane a ďalší obrovský zoznam poplatkov nato, aby za Vás, zo všetkých síl a čo najlepšie, riadili spoločný štát.
Poďme ale späť na cestu. Na diaľnicu smer Brno, som vyšiel pri Humpolci, keď už bola úplná tma.
A vtedy to všetko iba začalo. Diaľnica fest narvaná. V pravom pruhu nekonečná karavána kamiónov a v ľavom doslova šialenstvo. Všetci valia ako o život, predo mnou nekonečný, červený had svetiel, za mnou oslepujúca, neúprosná a agresívna stena reflektorov nalepená na môj kufor, nútiaca ma zvyšovať rýchlosť - chvíľu odolávam, ale nakoniec ustupujem - radím sa dopravého pruhu - a doslova strniem od hluku a vibrácií. Diaľnica je betónová a extrémne hlučná. OK. No pravý pruh, rozbitý od kamiónov, to je iný tankodrom. Ta keď človek vletí v stotridsiadke, má pocit, že sa mu rozsype auto a z hluku rozletí hlava. A chce bleskove vedľa. Ibaže okamžite musí pridať - každý jazdí na tej šialenej diaľnici ako šialenec preto, lebo nechce odkliknúť do hrôz pravého pruhu.
A diaľnica doslova horí pod kolesami, a ako obrovský pomätený organizmus s aurou duší, ktoré nedorazili do cieľa, núti všetkých, všetkých ktorí na ňu vstúpia, zošalieť s ňou. Rútiť sa v tom revúcom kotli svetiel a pridávať, pridávať a...
A uniknúť, alebo zomrieť.
Vtedy ma to napadlo:,, Toto sa musí zastaviť"! Neexistuje, aby tento zmätok, reprezentujúci, odzrkadľujúci stav krajiny a jej obyvateľov, pokračoval. Diaľnica má dosť. Je plná a preteká ako sud kvasu.
A tí, ktorí dali tým druhým svoj pot a mozole, dôveru a svoje peniaze aj na to, aby mali vízie, aby stavali cesty, aby zlepšovali postupne kvalitu života ich detí, aj tí majú dosť. A aj tí druhí majú už dosť.
Preto som presvedčený, že toto šialenstvo sa zastaví.
A stará diaľnica si vydýchne, že príde čas, keď bude môcť svoje šialené tempo zvoľniť.
Tak - načo čakáme?
P.s.: 10 dňová diaľničná nálepka(nižšia hodnota neexistuje), vstupenka na túto atrakciu, ktorá trvala aj s hodinovou zápchou asi dve a pol hodiny, stála 380.- Českých. A pri výjazde na Slovensko stáli dvaja uniformovaní, ktorí kontrolovali, či každý kto prežil - mal lístok.
Zaplať a môžeš aj skapať. Nie však v opačnom poradí.
Stačí Vám?
With respect
domino svetík
