Vo svojej podstate je to dobrý mechanizmus, lebo podporuje rast nielen hmotného bohatstva, ale i duchovného. Tento fakt sa odráža už pri vzniku nejakého produktu, do ktorého sa premieta ľudské duchovno. Pri každom produkte musí byť nápad, duchovná myšlienka, ktorú potom premení v skutočnosť ruka šikovného robotníka. Takto konečný spotrebiteľ platí nielen materiálnu hodnotu, ale aj duchovnú hodnotu.
Trhový mechanizmus sa riadi dopytom. Ak je o nejaký produkt záujem, jeho výroba sa zvyšuje, ak nie je, výroba stagnuje a neskôr úplne zabudne. Lenže do odbytu sa premieta aj ľudský faktor, ktorý sa snaží presvedčiť spotrebiteľa, že daný výrobok potrebuje. Takýmto spôsobom zvyšuje dopyt. No niekedy sa stáva, že výrobok nie je potrebný, ale následkom hystérie, konečný spotrebitelia uveria, že je potrebný a tak sa vytvára umelý dopyt. Schválne používam pojem umelý, lebo chcem zdôrazniť jeho opak prirodzený. Umelý dopyt vyvolal neprirodzený rast cien a spotreby, ale v skutočnosti neodrážal skutočnú hodnotu výrobku. Túžba po rýchlom nadobudnutí materiálneho bohatstva, využívajúca vznikajúcu hystériu spôsobila hlboký dopad finančnej krízy. Hoci sa kompetentný spoliehali na schopnosť samoregulácie trhu, veľmi rýchlo prišli na to, že to tak nie je. Ja, hoci som len laik, zastávam názor, že k tejto kríze došlo následkom nerešpektovania prirodzených zákonitostí, medzi ktoré patrí obmedzenosť hmotných dobier. Nedá sa žiť v bohatstve do nekonečna. Ďalším neprirodzeným faktorom je, že prevažné bohatstvo západných krajín skončilo v rukách niekoľkých ľudí, zatiaľ čo iní žili v dlhoch alebo vo veľkej chudobe.
Pri dosahovaní hmotných dobier je potrebné dosahovať aj duchovné dobrá, medzi ktoré patrí napr. spravodlivosť, čestnosť a spoľahlivosť. V poslednom čase sa tieto dobrá akosi nenosili a nepodporovali. Každý chcel za každú cenu čo najrýchlejšie zbohatnúť, no v skutočnosti príroda a prirodzenosť neznášajú veľké skoky. Človek ak chce dosiahnuť duchovnú dokonalosť sa musí v nej neustále cvičiť a týmto cvičením rastie. Ak by boli v trhovom mechanizme rešpektované aj duchovné hodnoty, nemuselo by to takto skončiť.
Človek je telesno - duchovná bytosť a tak by mala byť určitá symbióza medzi duchovnom a materiálnom. Podľa princípu spravodlivosti by mal každý dostať to, čo si za svoj vklad zaslúži, nikdy by to nemalo byť viac. Lenže tento princíp spravodlivosti zlyháva. Ľudia, čo sú blízko zdroja chcú mať viac a potom sa stáva, že menej majú tí, čo sú od neho ďalej.
Myslím si, že východiskom z dnešnej hospodárskej krízy je rešpektovanie prirodzeného poriadku a prirodzeného zákona. Na ich základe sa môže do neľudského trhového mechanizmu založeného na užitočnosti a potrebnosti, vniesť ľudskosť založená na prijatí, láske a akceptácii. Takto sa vyčerpaný človek nemusí stať nepotrebným, ale človekom, ktorému patrí úcta a vďačnosť za jeho vklad do hmotného, ale i duchovného bohatstva.
Na záver treba povedať, že trhový mechanizmus je užitočným nástrojom na rozmnožovanie dobier, ale netreba zabúdať, že jeho neodmysliteľnou súčasťou sú i duchovné hodnoty, ktoré od neho nemožno oddeliť, lebo k sebe neodmysliteľne patria. Spomenuté, ale i iné individuálne, ale i spoločenské duchovné hodnoty sú vkladom, ktorý môže zaistiť stabilitu a prirodzený rast rešpektujúci prirodzený poriadok a prirodzený zákon.
