V manželstve sa veľmi často stretávame s utrpením, ktoré môže byť spôsobené hriechom manžela alebo manželsky, ale vo veľkej miere sa stretávame s utrpením spôsobené dlhodobým nedosiahnutím určitého dobra, alebo utrpením spôsobeným stratou dobra, alebo spôsobené nedostatkom dobra. V živote človeka sa stretávame aj s utrpením spôsobeným spáchaním zla. Určitým spôsobom je to utrpenie, ktoré je spôsobené stratou Boha.Dnešný svet pozerá na utrpenie ako na niečo, čo je nežiaduce a nezmyselné a tak sa stáva, že ten, ktorý nie je dokonalý a trpí nie je úspešný.
Kresťanský pohľad na utrpenie je inakšie. Utrpením nás Boh pretvára v seba a napomáha nášmu rastu. Utrpenie v manželskom vzťahu je aj utrpením krízy, ktorá motivuje človeka na prehodnocovanie svojich doterajších hodnôt a zabehanú manželskú cestu mení na niečo neznáme a nové. Utrpenie krízy je utrpením rastu a obdobím pohľadu dopredu. Utrpenie krízy je viditeľným dôkazom napredovania a rastu. Ak by manželia neprežívali krízy, ich vzťah by po čase stagnoval. Nepochopenie týchto etáp vyvoláva v manželoch chybnú beznádej ich manželského zväzku a zároveň spôsobuje vzájomné odcudzenie sa, čo neskôr vedie k rozvodu.
Dnešná mentalita proti utrpeniu takto robí z utrpenia kríz nezmysel, ktorý poukazuje nie na rast, ani zrod niečoho dokonalejšieho, ale na zánik lásky. Je síce pravda, že v kríze manželstva niečo zaniká, ale je aj pravdou, že sa niečo rodí. Aj utrpením kresťana niečo umiera a znova sa niečo rodí. Len záleží, z akého uhlu sa na to človek pozerá. Ak sa na to pozerá ako na niečo, z čoho sa niečo rodí, neustále sa pretvára a rastie. Trpiaci človek, hoci má tendenciu sa izolovať do vlastnej bolesti potrebuje niekoho, kto by ho chápal. Ten niekto je v manželstve manžel alebo manželka. Neraz smrť malého dieťaťa dokáže prehĺbiť manželskú lásku, ktorá už nepozerá na človeka ako na dokonalého, ale vníma aj jeho krehkosť. Správne prežívané utrpenie prehlbuje jednotu manželstva, lebo utrpenie neraz spája ľudské vzťahy a ich prehlbuje. V utrpení sa prejavuje vzájomná pomoc a znášanie bolesti.
Manželská láska má tú silu, že utrpenie blížneho premieňa aj na moje utrpenie, ktoré sa takto stáva spoločným prežívaním.V manželskom vzťahu je aj utrpenie, ktoré spôsobuje sebectvo a egoizmus. Vzniká z nezdravého lipnutia na druhej stránke, ktoré spôsobuje tomu, kto egoisticky miluje, bolesť z toho, že nekoná podľa jeho predstáv. Je to utrpenie, ktoré pramení na neprijatí manžela, manželky takých akí sú. Spôsobuje ho rozpor medzi vlastnou predstavou o tom druhom a skutočnosťou. Ak sa na tento druh utrpenia pozeráme negatívne, veľmi ľahko sa stane, že spôsobí rozvrátenie manželstva. Svedkami toho sa stávame v každodennom živote našich rodín.
Utrpenie poukazuje aj na to, že prehnane lipneme na niečom, čo je pre nás menším zlom. Ten, ktorý nezdravo lipne na majetku, nikdy nebude šťastný, lebo mu bude chýbať to, pre čo bol stvorený a to hlbší zmysel života pre Boha. Takto utrpenie spôsobuje každé nezdravé priľnutie k pozemským veciam. Ale utrpenie môže byť aj skúškou od Boha. Takto bol Job v SZ skúšaný Bohom. V konečnom dôsledku je utrpenie pozitívnym fenoménom, lebo poukazuje na to, že nám niečo chýba a zároveň nás očisťuje a pomáha otvoriť sa svojmu blížnemu a hlbšie pochopiť jeho utrpenie.Tomuto utrpeniu Kristus svojim utrpením na kríži dal výkupnú hodnotu.Boj o jednotu manželstva je mnohokrát poznačený obetou utrpenia, ktoré nutne prichádza cez ľudskú slabosť, cez zlé zvolené slová, ale aj cez urážky a ponižovania, ktoré si mnohokrát tá druhá stránka neuvedomuje.
Trpké prekonanie prvotného rozčarovania sa nazýva obetou, ktorou sa zrieka vlastného práva odvety v mene väčšieho dobra, ktorým je jednota manželstva. Ľudské manželstvo je poznačené nedokonalosťou a mnohokrát poznačené hriechom. Len obeta predložená Bohu, dokáže zdokonaliť manželstvo a prehĺbiť manželskú lásku i keď nie v čase, kedy by sme to najviac očakávali. Vzájomnou obetou sa manželia stávajú morálne jedným telom.
