Človek v minulosti strávil väčšinu času v rodine. Spolu s rodinou obhospodárovali pôdu, robili v rôznych remeslách. Každý mal svoju pridelenú úlohu. Ženy sa starali o domácnosť a dievčatá pomáhali matkám. Keďže úmrtnosť bola veľká, rodilo sa veľa detí. Jednou nevýhodou vtedajšej doby boli vynútené manželstvá. Mladí nemali právo si slobodne vybrať budúceho partnera. Väčšinou pre výber prevažovali žistné dôvody, napr. majetok, spájanie významných rodí. Po príchode priemyslu sa všetko zmenilo. Tradičné hodnoty ako rodina, deti sa dostali do úzadia a začala sa presadzovať požiadavka rozvoja. Vznikali extrémne rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Mnoho ľudí odchádzalo za prácou do miest, kde žilo v neľudských podmienkach. Zisky majiteľom vzrastali, ale robotníci neboli spravodlivo odmeňovaní. Dôraz sa začal klásť na ekonomiku a neustáli rast. Človek sa akosi degradoval na prostriedok zisku. Postupom času sa stal človek závislejším na vrtochoch vlastníkov veľkých firiem. Od práce pre nich začal byť závislý život. Postupne sa firmy rozrástli a vytvorili siete, kde boli pospájané iné firmy len dovtedy pokiaľ boli užitočné na dosiahnutie určitého cieľa. Ak už neboli potrebné, boli odstavené na druhú koľaj a dostali sa do úzadia. A tak sa stalo, že tieto firmy musia vyvýjať nové a nové projekty a to všetko len preto, aby nezanikli a nestali sa nepotrebnými. Na konkrétneho človeka to malo taký vplyv, že ak ho už firma nepotrebovala jednoduch dostal výpoveď a stal sa nepotrebným a navyše stratil aj zdroj príjmou. Zo dňa na deň sa zmenila jeho situácia. Dnešná doba je vďaka tejto filozofiou neistou dobou, kedy sa človek môže ocitnúť zo dňa na deň mimo záujmu spoločnosti. Mladí to pociťujú hlavne bezprostredne po skončení štúdia, lebo skoro každá spoločnosť chce mať hotových ľudí. Starší ľudia sa cítia neužitoční, využití a odkopnutí. Náhle strácajú zmysel svojho života a musia si zvyknúť na nižší štandart.
Zdá sa, že celá spoločnosť je zameraná len na konzumovanie. Mnohé reklamy sa nám snažia vnútiť veci, ktoré nie sú potrebné. A človek, aby mohol prežiť musí väčšinu svojho života venovať práci. Už nemá čas na rodinu, v ktorej vyrastajú jeho potomkovia, ktorí túžia po jeho láske. Priznajme si jednu dôležitú vec. Pomaly začíname zabúdať, čo je to skutočná láska, lebo vzťahy v práci sú len povrchnými a dôvera a loajalita sú klamstvom. Platí tu som priateľom len dovtedy, kým potrebujem.
Napriek všetkému človek túži po niečom hlbšom. Intuitívne tuší, že jeho existencia má oveľa hlbší význam ako slúžiť mamone a neustále ju krmiť svojimi obetovanými silami a energiou. Myslím si, že do prostredia, v ktorom strávime väčšinu svojich dní je potrebné vložiť omnoho viac a uvedomiť si, že je tu človek, ktorému to má slúžiť a nie neustály rast, ktorý chce viac a viac.
To je môj pohľad a myslím si, že mnohé veci sa mi ešte nepodarilo dobre vystihnúť. Chcem len, aby ste sa na chvíľu zastavili a popremýšľali, kde smeruje váš život a čo je v ňom dôležité.
