Toto nedostatočné poznanie vlastnej hodnoty môže nastať ajvplyvom nedostatočnej výchovy k hodnotám, Je to v tých rodinách, kdesamotný rodič sa necíti byť výnimočným a talentovaným. V rodinách,kde dieťa nie je niečim výnimočným, ale stáva sa realizovaním nesplnených túžobvlastných rodičov, alebo objektom, na ktoré premieta vlastné nedokonalosti,ktoré si nedokáže prijať. Pre pravdivé poznanie vlastných talentov je potrebnévnútorné svetlo pravdy o sebe a svojom okolí. Nesprávnou výchovou sidieťa vytvára falošnú predstavu o svete a o sebe samom. Takáto predstavamá svoju príčinu v absencii hlbokej lásky založenej na dôvere. Tam kde jejniet, nemusí byť ani pravdivé poznanie skutočnosti.
Pekne to vidno na vnímaní samotnej lásky. Človek, ktorýnepozná skutočnú lásku, ktorá je náročná, ale prijímajúca, nikdy nemusí dokázaťskutočne milovať. Skutočnú lásku si potom bude zamieňať so závislosťou,zatiaľ čo skutočná láska je založená naslobode. Závislosť zamieňaná so skutočnou láskou sa potom stáva skutočnoutragédiou človeka ako osoby. Nielenže takto ubližuje sebe, ale ubližuje ajľuďom vo svojom okolí. Tento stav je spôsobený absenciou pravdy o sebe a o svojomblížnom. Medzi základné vlastnosti lásky patrí aj pravdivosť, v ktorej pramenískutočná sloboda a skutočné vedomie seba ako hodnoty. Podobne sa potomnazerá aj na druhého človeka, ktorý sa potom stáva hodnotou pre toho druhého.
Láska je to, čo motivuje človeka k dosiahnutiu jehodobra, ktoré spočíva v investícii svojich talentov druhým osobám a spoločnosti.Takáto investícia vedie k jeho osobnému rastu a zvyšovaniu hodnotyjeho osoby. U človeka, ktorý neprijíma hodnotu svojej osoby k tomuto darovaniunemusí dôjsť a dokonca sa veľmi ľahko môže stať, že sa stane otrokomvlastných slabostí. Celý tento stav môže koniec koncov smerovať k jeho autodeštrukciia nešťastiu a čo je ešte horšie k nešťastiu a deštrukcii hodnotydruhej osoby, svojho blízkeho. Skutočnou tragédiou človeka je uveriť pocitomvlastnej nehodnosti a zmieriť sa s ňou.
Na záver je treba dodať, každý sám rozhoduje o svojom šťastía to svojim rozhodnutím prijať pravdu o sebe a následne sa otvoriťdruhým. „Zabudnúť na seba“ a tým objaviť tajomný svet hodnôt druhých.Kdesi som sa stretol s myšlienkou, že svätý neprichádzajú do neba samy.