Dovoľte mi malé zamyslenie sa nad týmto problémom. V tomtoobchode platí pravidlo dopytu. Ak je veľký dopyt a málo nehnuteľností,cena ide hore.
V tomto článku by som sachcel zamyslieť nad tým, čo je správne. Už sa stáva, že do bývania človekinvestuje celoživotné úspory a pri vybavovaní úveru sa cíti akonajchudobnejší človek na tejto planéte. Je správne umelo nafukovať ceny a zneužívaťvlastný zisk na úkor tých, ktorí potrebujú byt? Ak sa na to pozeráme z hľadiskapredávajúceho, pre neho je výhodnejšie predať za vyššiu cenu a mať z tohozisk. No mnohokrát sa stáva, že človek s menším kapitálom musí predať zavyššiu cenu, aby si mohol sám kúpiť bývanie.
Zo skúsenosti vieme, že človek jespoločenským tvorom a jeho konanie má dôsledky aj na druhých. Otázne je,čo je väčšie dobro. Je to dobro individuálne, alebo dobro spoločné? Určite jeto spoločné dobro, pred ktorým by sa nemalo uprednostňovať individuálne. Primojom subjektívnom pohľade mi z toho vychádza, že tu platí skôrindividuálne dobro, ktoré zneužíva túžbu človeka po vlastnom bývaní. Pre to,aby mal človek istú strechu nad hlavou je každý ochotný investovať nemalémnožstvo svojich úspor a ísť až do krajnosti. Po príklad nemusíme ísťveľmi ďaleko. Stačí sa pozrieť na hypotekárnu krízu v USA, kde sa ľudia zadlžiliaž tak, že nemali za to platiť. Tam bolo jasne vidno, čo všetko sú ľudiaochotný obetovať pre bývanie. Osobne si myslím, že nie je správne, a to anipre spoločnosť bezhlavo dvíhať ceny bytov do enormných výšok a zneužívať nato záujem ľudí. Správnejšie je určiť prijateľné hranice, v ktorých by samali pohybovať ceny a rozlišovať ceny starých bytov od ceny nových.
Ďalšiekritérium na rast cien je množstvo financií, ktoré je banka ochotná ľuďom požičať.Aj toto by malo byť presne zasadené do určitých hraníc.
Vďaka zadlženiu sa kvôli bytomprichádza spoločnosť aj o prírastok v rodinách. Mladý ľudia majúmnohokrát dilemu, čo si vybrať byt alebo dieťa. Malo by byť v záujme spoločnosti,aby mladí si vyberali nový život, lebo nový život znamená nový rast spoločnosti.Niekedy sa tu stáva, že mladí ľudia si nemôžu dovoliť dieťa, lebo by neutiahlidomácnosť a tak sú subjektívne prinútení rozhodnúť sa proti nemu. Keď to všetko zhrniem, myslím si, že nie je správne v tomto obchodeísť do krajností, lebo sa môže stať, že nákup bytov sa stane výsadou bohatšícha ostatní stratia právo na vlastné bývanie. Netreba zabúdať na to, žepeniaze slúžia človeku a nie človek peniazom.
