Zdržanlivosť očami Jána Pavla II.

Používanie prirodzene plánovaného rodičovstva podľa Pavla VI. a Jána Pavla II. prináša do rodinného života plody radosti a mieru a uskutočňuje riešenie problémov. Zároveň pomáha manželom prekonávať ich egoizmus a podporuje pozornosť k druhému s manželov (por. HV 21). Zdržanlivosť podľa Jána Pavla II. plní trojakú úlohu: -chráni dôstojnosť manželského styku; -rozvíja manželskú spiritualitu; -rozvíja osobné spoločenstvo muža a ženy. „Zdržanlivosť spočíva v schopnosti ovládať, kontrolovať a usmerňovať nutkanie sexuálnej povahy a jeho následky v psychosomatickej subjektivite človeka. Táto schopnosť, pretože je stálou dispozíciou človeka, si zasluhuje byť nazývaná cnosťou.“ Ak osoba neovláda svoju žiadostivosť, škodí svojej prirodzenej dokonalosti a tým umožňuje v sebe pôsobenie toho, čo je nízke a závislé, čo napokon vedie k jej závislosti od toho. Sebaovládanie má za cieľ nielen dokonalosť tej osoby, ktorá sa o ňu snaží, ale má za cieľ aj realizovanie lásky medzi osobami v manželstve. Zdržanlivosť sa neobmedzuje len na kladenie odporu telesnej žiadostivosti, ale cez tento odpor sa otvára hlbším a zrelším hodnotám, ktoré sa vzťahujú na autentickú slobodu daru vo vzájomnom vzťahu osôb. Askéza zdržanlivosti nie je žiadnym ochudobnením citových prejavov, ale naopak robí ich duchovne intenzívnejšími a takto ich obohacuje. Aby človek ako osoba dokázal ovládať svoju žiadostivosť potrebuje určitú motiváciu, musí vedieť prečo ich ovláda. O zdržanlivosti môžeme hovoriť vtedy, keď pred vôľu postavíme takú hodnotu, ktorá v plnej miere vysvetľuje nevyhnutnosť zmierňovania toho, čo vzniklo v žiadostivosti tela a v zmyslovosti. Potom, ak je táto hodnota ovládaná vedomím a vôľou vzniká určitá náhrada straty. Záležitosť sublimácie citov je v tomto procese veľmi dôležitá. Určitá možnosť sublimácie citov je možná vďaka tomu, že reakcia na osobu druhého pohlavia vzniká nielen na základe zmyslovosti, ale aj na základe citovosti. V spojení s tým môže reakcia zmyslovosti ustúpiť pred inou formou emocionálneho zaangažovania, v ktorej nie je nasmerovanie na predmet užívania. Po sublimovaní zmyselnosti na citovosť sa túžba po zmyslovosti mení na túžbu po blízkosti človeka druhého pohlavia. Ak všetko ponecháme na spontánny priebeh, môže sa veľmi ľahko stať, že nastane nebezpečenstvo odsunutia z polohy citovosti do polohy zmyslovosti. Hodnota osoby nie je vnímaná chladno, ale vyžaduje si, aby bola aj cítená. „Zdá sa, že vo všeobecnosti vnímanie hodnoty osoby v jej plnom metafyzickom význame vystupuje nad hornú hranicu nášho emocionálneho života, naproti tomu sa vyvíja spolu so zduchovnením vnútorného života. Teda na ceste k tomuto vnímaniu možno využiť to, čo je práve v citovosti. Schopnosť spontánne reagovať na hodnotu „človeka druhého pohlavia“, na „ženskosť“ či „mužskosť“ spolu s tendenciou idealizovania týchto hodnôt, môže byť v prežívaní pomerne ľahko vzťahovo spojená s pojmom osoby tak, že celý samovoľný proces emocionálneho idealizovania sa už nevyvinie okolo hodnôt „ženskosť“ - „mužskosť“, ale práve okolo hodnoty osoby, ktorá súčasne dozrieva v myslení pomocou reflexie.“ Každý človek musí v sebe zodpovedne rozoznať energie citovosti a zmyslovosti, aby sa mu stali spojencami v smerovaní k pravej láske, lebo ak to tak nebude, môžu sa mu stať nepriateľmi. Ako už bolo spomenuté predtým, zdržanlivosť chráni dôstojnosť manželského styku. Tu je na mieste spomenúť, že žiadostivosť, najmä žiadostivosť tela postihuje úprimný dar, odníma človeku dôstojnosť daru, ktorý je vyjadrovaný telom prostredníctvom mužskosti a ženskosti a istým spôsobom človeka odosobňuje a robí z neho predmet pre druhého. Miesto toho, aby bol človek spoločne s druhým subjektom v jednote, stáva sa predmetom pre druhého a tiež spôsobuje spochybnenie faktu, že každý z nich bol chcený Stvoriteľom pre neho samého. Táto žiadostivosť spôsobuje, že každý s manželov je viazaný na telo a osobné vzťahy sa takto stávajú jednostrannými a sú neschopné prijímať vzájomný dar osoby. Manželská čistota vytvára subjektívnu harmóniu medzi zodpovedným rodičovstvom a osobným spoločenstvom. V nej dozrievajú vnútorné plody zdržanlivosti. Skrze vnútorné zrenie manželský styk nadobúda dôležitosť a dôstojnosť, ktorá je mu daná v potenciálnom plodivom význame. Zároveň sa stávajú významnejšími všetky citové prejavy, ktoré slúžia k tomu, aby vyjadrili osobné spoločenstvo manželov. Manželský styk je taktiež zvláštnym prejavom náklonnosti pretože má potenciálne plodivý význam. Úlohou zdržanlivosti nie je len chrániť dôstojnosť manželského styku vo vzťahu k jeho potencionálne plodivému významu, ale zároveň chrániť dôstojnosť manželského styku ako vyjadrenie medziosobnej jednoty. Správny spôsob chápania periodickej zdržanlivosti ako cnosti určuje „prirodzenosť“ metódy, ktorá je „prirodzenosťou“ na úrovni osoby. Samé poznanie rytmov plodnosti ešte nevytvára vnútornú slobodu daru, lebo je svojou povahou vyslovene duchovná a závisí na vnútornej zrelosti človeka. Táto sloboda predpokladá riadiť zmyslové a emotívne reakcie a to preto, aby bolo možné darovanie seba druhej osobe, druhému „ja“ na základe zrelého ovládania svojho „ja“ v jeho telesnej a emotívnej subjektivite. Trojitá žiadostivosť, zvlášť telesná žiadostivosť zdeformovala snubný význam tela a práve cnosť zdržanlivosti vo svojej zrelej forme postupne odhaľuje „čistý“ aspekt jeho snubného významu. Takto rozvíjaná zdržanlivosť rozvíja manželské spoločenstvo, pretože telo vo svojej mužskosti a ženskosti je vnútorne zamerané na spoločenstvo osôb.