Po smrti na zemi ostávajú naše skutky

Táto smrť blízkeho zmenila rebríček jeho hodnôt. Zmenil svoj život a začal veriť. Pri smrti blízkeho sa každý nachvíľu zastaví a každého vnímavého prinúti zamyslieť sa nad sebou. Príde na to, aký je pomynuteľný, možno si uvedomí, ako nečakane môže zomrieť. Niekto však má výsadu vedieť, že zomrie. Jedna moja blízka osoba takto tušila svoju smrť. Mala 35 rokov a už mala napísanú záveť a podpísané dovolenie na darcovstvo orgánov. Určite ste pozerali správy 9. februára 2007. Bol tam záber veľmi nepríjemnej nehody. Dvaja mŕtvi a dvaja ťažko zranení. Lenže v sobotu to už bolo inak. Traja mŕtvi. Muž a žena, ktorí tam zahynuli sa chystali zobrať. Tá, ktorá hovorila otvorene o tom, že neprežije svoju mamu, ju neprežila, skonala. Bola to zaujímavá osoba. Tí, ktorí ju poznali, obdivovali jej optimizmus. Bola optimista, i keď to v živote nemala ľahké. Niektorí ste ju možno videli ako obeť pri stredovekej poprave šermiarskej skupiny Taurus z Martina. Poučenie pre nás. Náš život je pominuteľný a preto je potrebné ho plnohodnotne prežiť a žiť tak, akoby sme mali dnes zomrieť. Z pohľadu smrti si človek uvedomuje nádherné okamihy, ktoré sa nikdy nemusia vrátiť. Uvedomuje si, aké sú dôležité dobré vzťahy a tiež aké hodnoty sú dôležitejšie a trváce. Nie je nič krajšie ako si uvedomiť Pavlovské: Dobrý boj som bojoval, vieru som zachoval. Po našom, nežil som zbytočne.